OČAMI KŇAZA O VEĽKOM PÔSTE Prečo sa modlíme zádušné soboty?

Pre veriacich východného obra­du (gréckokatolíci, pravoslávni), ku ktorému sa hlási väčšina oby­vateľov nášho regiónu, je Veľký pôst nielen časom pokánia, ale aj časom modlitieb za mŕtvych. Za týmto účelom boli tri soboty v pôste určené zosnulým. „Záduš­né soboty sú charakteristické pre našu pravoslávnu cirkev. Prvá zá­dušná sobota je pred Mäsopôstnou nedeľou, a potom sú ďalšie tri vo Veľkom pôste. Počas týchto litur­gií sa modlíme za pokoj zomre­lých, ktorí od nás odišli v nádeji, že Boh vypočuje našu modlitbu a dá im večné odpočinutie. Preto aj spievame Blaženyj pokoj, vičnaja pamjať.

Okrem pôstneho obdobia sa zádušnú sobotu modlíme aj pred Zostúpením Svätého Ducha a potom v jeseni máme aj Dimitri­jevskú zádušnú sobotu. Za zosnu­lých sa však modlime celoročne, končime panachydy, parastasy či liturgie za zosnulých. Cirkev má stále v pamäti svojich zosnulých a hľadí na nich nie ako na mŕtvych, ale ako na živých, ktorí odišli do nových podmienok večného živo­ta. Svätí otcovia hovorili, že smrť je novým zrodením pre život več­ný, čiže tak ako krstom vstupuje­me do tohto pozemského sveta, fyzická smrť je pre nás druhým narodením do života večného. A ako povedal sv. apoštol Pavol: Ani si neviete predstaviť to, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú,“ vyjadril sa Ján Sovič, duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce vo Svidníku. (lj)

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.