Pre Štefana Čobirku je záhradkárstvo dlhoročným koníčkom

Bývalý dlhoročný učiteľ ruského jazyka a telesnej výchovy na Gymnáziu duklianskych hrdinov vo Svidníku Štefan Čobir­ka sa už desiatky rokov venuje záhradkárstvu. Rodák z obce Miroľa priznáva, že s prírodou je spätý už od svojho detstva.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia bol jedným zo zaklada­teľov záhradkárskeho združenia Rozkvet. Na pozemkoch za Svid­níkom smerom na Nižnú Jedľovú si postupne postavili chatky a zača­li záhradkárčiť. „Z pôvodných čle­nov by som chcel spomenúť pánov Molčanyho, Guba, Vodilu, inžinie­ra Kurimského. Niektorí členovia už nie sú medzi nami, ale v zá­hradkárskej tradícii pokračujú ich deti. V súčasnosti je nás 24 členov, vytvorili sme skutočne dobrú par­tiu. Každú jeseň sa stretávame pri táboráku, kde si vymieňame svoje rady a skúsenosti. Tento rok bude­me oslavovať 35 rokov od nášho vzniku,“ hovorí bývalý dlhoročný predseda združenia.

ZÁHRADKÁRI SA UŽ NEVEDIA DOČKAŤ JARI

Podľa pána Štefana každý záhrad­kár už nedočkavo čaká na prvé teplé jarné slnečné lúče, aby sa po dlhom čase konečne dostal do svojej záhradky. „Po mrazivom období treba začať v záhrade s ne­vyhnutnými úkonmi, akými sú na­príklad orezanie hrozna, skontro­lovanie jabloní, ošetrenie malín či jahodovníkov a množstvo ďalších. Roboty je skutočne neúrekom, ja na svojom pozemku pestujem 40 stromčekov, ktoré je potrebné ošet­riť. Aj keď bolo čiastočné orezanie stromčekov urobené už v jeseni, základné orezanie sa vykonáva te­raz v jari. Dobrý záhradkár by však mal kontrolovať a orezávať svoje stromčeky počas celého roka,“ po­kračuje skúsený záhradkár, ktorý podľa množstva krásnych púčikov na konároch stromov usudzuje, že úroda by mala byť v tomto roku skutočne bohatá. Aj keď výstra­hou pre záhradkárov je minulý rok, kedy v jari udreli nečakané mrazy a zničili úrodu.

PODSTATOU JE ÚRODA S MINIMOM CHÉMIE

Pán Čobirka hovorí, že pôda v jeho záhradke je dobre upravená, keď­že v jeseni bola preoraná a počas zimy v nej vymrzli všetci škodco­via a chrobáky. „Teraz musíme už len počkať, kedy pôda uschne, aby sme mohli pristúpiť k samotnému sadeniu. Ako prvé bude potrebné posadiť mrkvu a petržlen, ktoré by sa mali sadiť skôr, pokiaľ je pôda ešte vlhká. Pomaly už bude treba vynášať z pivnice zemiaky, aby vyklíčili, a o také dva až tri týždne ich môžeme začať sadiť. Ostatná zelenina sa potom sadí postup­ne. Samozrejme, máme priesady, ktoré pestujeme doma a vysadíme ich, až keď bude vonku teplejšie, teda v máji - napríklad papriku či rajčiny,“ vysvetľuje pestovateľ, ktorý sa snaží vypestovať zeleninu a ovocie s minimálnym použitím chemických postrekov. „Používa­me iba predjarný postrek a neskôr, ak sa objavia nejakí škodcovia, po­strekujeme aj proti nim. Podstatou pestovania je vypestovať zdravú zeleninu. Veď tú chemicky oše­trenú si môžeme kúpiť v každom obchode,“ uzatvára Štefan Čobir­ka. (lj)

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.