Svedkami teroristických útokov v Európe boli aj ľudia z okresu Svidník

Európou často otrasúsprávy o teroristických útokoch. Európska únia si 11. marca pripomína pamiatku obetí týchto útokov a ich pozostalých. Spája sa s bombovými útokmi v Madride (2004), kde zahynulo 191 ľudí. Šok z útokov prežili v minulosti aj naši krajania.

V blízkosti vyčíňania teroristov v belgickom Bruseli (marec 2016) sa nachádzala aj Alexandra (33) zo Svidníka. Podobné hrôzy zažil aj Giraltovčan Ján Eliaš (30) po­čas útokov v Paríži vo Francúz­sku (január a november 2015). Zo Svidníka pochádza funkcionárka Európskej komisie, pracujúca na oddelení pre ľudské práva, demo­kraciu a rovnosť pohlaví v rozvo­jových krajinách, Alexandra Mňa­hončáková. Tá sa cestou do práce nachádzala pár metrov od výbuchu metra Maelbeek. Z posttraumatic­kému šoku ležala v nemocnici a dodnes sa spamätáva z vyčíňania atentátnikov. „Poznačilo ma to na celý život. Na prízemí boli všetci od krvi, na treťom poschodí budo­vy, kde pracujem, ošetrovali zra­nených. Ľudia mali obhorené časti tela a odtrhnuté končatiny. Vidieť niečo také na vlastné oči bolo hroz­né,“ spomína si na šok, strach a pa­niku z marca Svidníčanka. Mnohí jej kolegovia sa už do práce nevrá­tili. „Samozrejme, život ide ďalej, ľudia chodia do práce, ale vo vzdu­chu bolo stáler cítiť strach a napä­tie.” Belgické kráľovstvo možno mohlo zabrániť tomuto nešťastiu. „Nad tým už môžeme len polemi­zovať. Belgické autority nehovo­ria o pokroku, chcú šíriť pokoj a kľud, no žiaden akt nenasvedčuje tomu, aby mal byť koniec,” myslí si. „Mnoho známych radikalizova­ných džihádistov možno žije vedľa nás, kráča po chodníku pri nás ale­bo cestuje metrom ako my. Nikdy nie sú vylúčené ďalšie atentáty, v každom z nás je strach pohybovať sa po strategických miestach ako vlakové stanice, metro, námestia či obchodné domy. Je to ťažké a únavné byť vždy a všade v strehu.“

JÁN Z GIRALTOVIEC: „Tero­rizmus je temnou stránkou slo­bodnej, otvorenej spoločnosti“

Podobná beznádej zavládla počas útokov ulicami Paríža spred troch rokov. „Čo sa týka dvoch paríž­skych útokov v januári na redak­ciu časopisu Charlie Hebdo a v novembri pri útokoch na rôznych miestach v Paríži a v Saint-Denis, najviac sa ma dotýkali januárové útoky. Bývali sme priamo v Paríži, asi osemsto metrov od redakcie,“ prezradil Ján Eliaš z Giraltoviec. V čase novembrových útokov bývali s manželkou kvôli práci v menšom meste neďaleko Paríža. „V oboch prípadoch sme boli v bezpečí, ani sme netušili, že sa niečo deje, až kým nás nezačali alarmovať naši blízki s tým, či sme v poria­dku. To, čo sa dialo po útokoch priamo v uliciach Paríža, bolo v oboch prípadoch podobné - všade bol chaos a zvuk sirén. Útoky boli všade témou číslo jeden. Všade sa o tom rozprávalo, nielen v televí­zii, ale aj na obyčajných miestach - v obchode, v pekárni, v práci.“ Novembrové útoky 2015 na bary, koncertnú halu, futbalový štadión či iné útoky sú podľa neho dôka­zom toho, že ak tajné služby ne­budú podávať nadľudské výkony, môže k nim dôjsť aj v budúcnosti. Teroristické útoky sú podľa neho dlhoročným fenoménom. „Došlo k nim napriek tomu, že ulice Paríža boli od januára plné policajtov a vojakov. Väčšina Francúzov preto počíta s tým, že k podobným hroz­ným udalostiam môže dôjsť. Aj v roku 1995 došlo v Paríži k bom­bovému útoku na vlakovej stanici/stanici metra Saint-Michel a na iných miestach. Práve tá je často mojou prestupnou stanicou, keď idem do Paríža na rôzne stretnutia. Bohužiaľ, terorizmus je smutnou a temnou stránkou našej otvorenej a slobodnej spoločnosti,“ dodáva Ján. (mc)

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.