Závidím budúcim matkám vo Svidníku

Veronika Lazoríková, šéfredaktorka

Som mama dvoch dievčat. Keď som otehotnela, cítila som sa požehnane a každý svoj nádych som robila cielene a vždy som si predstavovala, ako zázrak vo mne rastie. Ako sme spojení a pre­pojení, aké je to všetko magické. 

A ďakovala som Bohu za to, že mi do­volil tento pocit zažiť. Deviaty mesiac už taký magický nebol a tiež som sa te­šila, že je to v prírode tak zariadené, že kým sa žena celý čas pôrodu bojí, tak vo finále sa modlí, aby ten deň už konečne prišiel. 
Ten deň D prišiel. V pôrodnici som bola sama s cudzími ľuďmi. Zavretá v stude­ných priestoroch. Vystrašená z toho, čo sa bude diať. 
 
Nerodila som vo Svidníku a je mi to ľúto. Chcela by som rodiť niekde, kde je rodinná a komorná atmosféra. Chce­la by som, aby počas tej najdlhšej fázy, keď sa žena otvára, boli pri mne naj­bližší a podporovali ma. Aby ma môj manžel mohol objať a zdieľať so mnou cestu, keď sa z dvoch ľudí stáva rodina. 
 
A skvelé je i to, že po narodení ostane mama i dieťatko v spojení. Že novoro­denec ostane na hrudi svojej mamky a cíti tlkot jej srdca, pretože ten počul od svojho počatia. 
 
A preto Vám, budúce mamičky, ktoré budete rodiť vo Svidníku, závidím. Zá­vidím, že toto všetko Vám vo Vašom mestečku ponúkajú. Keď sa rodí nový život, mali by sme to prežívať rodinne. A je naozaj skvelé, že takú atmosféru pôrodnica vo Svidníku ponúka. 
Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.