Náš región je bohatý na občanov po deväťdesiatke

Náš región zdobí veľa starých ľudí nad 90 rokov. Sú živými klenotmi našej spoločnosti, majú stále čo porozprávať a históriu poznajú na vlastnej koži. Sú dôkazom toho, ako sa hovorí, že: „Lepšie zomrieť zdravý na starobu, ako mladý na chorobu.“

 

Od ľudí staršieho veku sa máme stále čo učiť. Hoci sa Medzinárodný deň starších ľudí, starých rodičov či úcta k starším oslavujú až v októbri, môžeme si ich pripomínať aj teraz. V našom regióne žije ešte veľa občanov nad 80 či 90 rokov, niekde dokonca aj 100 rokov. Aj náš okres či okolité obce sa môžu pochváliť seniormi takéhoto vysokého veku. Spájala ich viera, práca, utrpenie, láska k ľuďom, skvelá pamäť, obľuba v domácich jedlách či pití kávy... A ďalším tajomstvom ich dlhovekosti bolo zrejme aj to, že takmer nepoznali lieky. Vo Svidníku momentálne storočná osoba nežije, jedna Svidníčanka sa však k tomuto veku pomaly približuje. „V meste Svidník máme najstaršiu občianku s vekom 95 rokov. Tento rok dosiahne 10 občanov Svidníka 90 rokov a počet občanov od 91 do 95 je 16,“ prezradila hovorkyňa MsÚ Kristína Tchirová na základe zistení informácií z mestskej matriky. Mesto Svidník si však pamätá krásny štart do roka 2013. Pracovníci úradu vtedy blahoželali najstaršej občianke mesta Márii Korotkej, rodenej Kurilcovej, ktorá sa dožila stovky. Aj my sme ju zastihli ešte zdravú a čulú, hoci jej už nohy neslúžili. Pochádzala z deviatich súrodencov, ako najmladšia všetkých prežila, rovnako i svojho muža. Mala dve dcéry, jedna sa o ňu s rodinou starala. Mária to v živote nemala jednoduché, prežila dve vojny, hlad a chudobu, vďaka modlitbám prekonala všetky útrapy.  „Celý čas sa riadila prácou i vierou.  Jej život pozostával z modlitby a trápenia,“ vraveli o nej príbuzní. Zomrela len pár týždňov po oslavách storočnice.

ZVONÁRKA Z LADOMIROVEJ MALA PRED 90-TKOU

Verná Bohu a činorodá takmer do deväťdesiatky bola ladomirovská zvonárka Mária Pasnišinová, rodená Kudlová. Svojich 90. narodenín sa nedožila, zomrela koncom mája 2014. 89-ročná babička celý život slúžila cirkvi a oddane zvonila na kostolných zvonoch v gréckokatolíckom chráme sv. Michala archanjela v obci Ladomirová. Napriek vysokému veku a zdravotným ťažkostiam chodievala zvoniť do poslednej chvíle, hoci už len výnimočne, záľubu musela obmedziť. „Zvoniť ručne s troma zvonmi je náročnejšie. Človek sa už cíti v takom veku slabý, nič sa mu nechce. No do chrámu sa chodím pomodliť hoci o polnoci, žiaden strach vtedy nemám,“ povedala v rozhovore tesne pred smrťou pobožná a pokorná zvonárka. Jej muž bol 27 rokov kostolníkom a chodil zvoniť. Keď ochorel, 10 rokov to robila ona, nemal to kto prevziať. Istý čas jej švagor, pred ním svokor. Vychovala štyri deti. Hoci nevedela cudziu reč, porozumela si i s turistami. S bolesťou spomínala na vojnu.  „Veľa som zažila. Kto vojnu neprežil, nevie si to predstaviť. My sme to prežili, všetko sme videli. Nebolo tu sto, ale tisícka vojakov. Dodnes si na to spomínam, nedá sa zabudnúť,“ vravela.

101-ročná Giraltovčanka

Najstaršia občianka Giraltoviec Zuzana Kucháriková, ktorá sa narodila 24. novembra 1916 v Stuľanoch (okres Bardejov), sa koncom minulého roku dožila 101. narodenín. Zuzana mala šesť súrodencov. Okrem vlastných i nevlastných vyrastala aj so sesternicou, ktorej mama ako trojročnej zomrela. Sama vychovala tri deti – synov Pavla, Jána a dcéru Máriu. Má jedenásť vnúčat, dvadsaťsedem pravnúčat a prapravnučku. Napriek šikovnosti a dobrým známkam musela ostať robiť doma na gazdovstve, hoci jej bratia išli do sveta i do škôl. Vďaka tomu vedela robiť všetko, čo bolo treba. „Kosila som s chlapmi, orala, chodila so statkom. Tkala som pokrovce, vyšívala ručníky a piekla domáce koláče. Aj vďaka tomu som sa stovky dožila. Mala som neľahký život, ale bolo dobre. Boh dopustil, no neopustil. Ďakujem mu veľmi pekne a modlím sa, aby mi dal zdravia. Musíme prijať všetko, ako príde, nie my rozhodujeme, ale on. Jeho vôľa, dokedy budem žiť,“ povedala. Chvíle hrôzy prežívala počas druhej svetovej vojny, muža dvakrát zachránila. Keď ho chceli povolať, prosila, aby ho nebrali, že sa nemá kto postarať o deti. Zdravotné ťažkosti nemá, len slabšie počuje a ťažšie sa jej chodí. V minulom roku slávil 100-ročné jubileum aj ďalší vitálny Giraltovčan Jozef Čížek. Narodil sa 16. 3. 1917, jeho rodičia Julián a Jozefína Čížekovci odcestovali z Poľska do Ameriky, odkiaľ sa vrátili na Slovensko. Bol technicky zdatný, v 17 rokov chodil s mláťačkou mlátiť po okolí. V roku 1939 ho povolali do slovenskej armády k delostreleckému pluku v Žiline. Domov sa nevrátil, po vojenčine sa zoznámil s manželkou, usadil sa vo Veľkej Lomnici. Mali tri dcéry, pracoval na železniciach a v 90-tke sám cestoval k dcére do USA.

 

(mc)
Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.