Helena Paňková si vyslúžila Cenu primátora mesta Svidník

Ocenená šéfka charity: „Aby si niekto všimol prácu na charite, musí ju spoznať.“

Vedúca svidníckej charity Helena Paňková (50) si pred pár dňami prevzala z rúk Jána Holodňáka Cenu primátora mesta Svidník. Cenu získala prevzala pri príležitosti životného jubilea za rozvoj mesta v sociálnej oblasti.

Činorodá päťdesiatnička Helena Paňková, ktorá sa narodila 18. októbra 1968, považuje svoju prácu za poslanie. „Prijať cenu primátora mesta Svidník  za rozvoj mesta v sociálnej oblasti bola pre mňa veľkou cťou.  Spolu s kolegyňami na charite sa snažíme vytvárať také prostredie, aby klientky napredovali, v budúcnosti sa zaradili do spoločnosti a žili plnohodnotný život. Táto cena je pre mňa povzbudením do ďalšej práce, veľmi si to vážim a zo srdca ďakujem,“ vraví dojato. Aby si podľa jej slov niekto všimol prácu na charite, musí ju spoznať. V náročnej práci ju motivuje práve pomoc klientkam. Okrem toho, že vedie domov pre ženy v núdzi, ako sociálna pracovníčka pomáha mnohým rodinám aj v rámci poradenského centra. „V Dome sv. Faustíny  poskytujeme Špecializované sociálne poradenstvo pre ľudí  zvonku. Veľmi sa teším, keď si ma Boh použije ako nástroj pre zmenu iného človeka,“ vraví Helenka. Na charite pracuje sústavne už takmer desať rokov. „Predtým  som pracovala  tiež v roku 2000 skoro dva roky, no vtedy na pozícii charitatívno - sociálnej sestry. Od roku 2009 Dom sv. Faustíny prešiel rekonštrukciami niekoľkokrát. „Do roku 2011 tam bolo poskytované len sociálne poradenstvo pre ľudí závislých, v hmotnej a sociálnej núdzi a pre ľudí bez domova. V roku 2011 sme začali poskytovať služby pre ženy, ktoré ostali bez domova a tu si prišli riešiť svoju sociálnu a životnú situáciu.“ Začínali s počtom klientok 6, postupne sa kapacita zariadenia navyšovala. Momentálny počet klientok je podľa jej slov 15 a definitívny počet zazmluvnených miest by mal byť 20 miest. Kapacita zariadenia je naplnená v priebehu celého roka, kvôli záujmu rozšíria počet miest pre nové klientky v núdzi.

PRE KLIENTKY JE MAMOU, PRÁCA JE PRE ŇU POSLANÍM

Do zariadenia k nim prichádzajú veľakrát oklamané dievčatá a podvedené ľuďmi, ktorí zneužijú ich zraniteľné postavenie. „Sú veľmi zraňované a odmietnuté vlastnými rodičmi už od narodenia, preto potrebujú pocítiť prijatie a nefalšovanú lásku, ktorú sa im snažíme spolu s kolegyňami dávať úprimne a ľudsky. Stretávame tu aj dievčatá, ktoré zažili násilie, tie v nás potrebujú mať oporu. Je veľmi náročné prechádzať s nimi cestu, ktorá pozostáva z výsluchov a súdnych pojednávaní. Tiež som často predvolaná vypovedať pred sudcom, čo nie je jednoduchá záležitosť, aj keď stále idem povedať len pravdu,“ povedala. V prípade porušení pravidiel ich musia občas klientky opustiť. „Pravidlá sú tvrdé a nás to mrzí ešte viac ako ich, ak sa vrátia k starému spôsobu života. Bolo už aj zopár takých prípadov.“ No má radosť z toho, že po oslovení človeka bez domova, ktorý sa niekoľko rokov túlal ulicami mesta Svidník a prespával po kanáloch, podstúpil liečbu od alkoholu a iných psychoaktívnych látok a dnes vedie plnohodnotný život a momentálne žije i pracuje v Prahe.  Teší sa, že si vytvorili spevácky zbor, ktorý je však pohyblivý kvôli príchodu a odchodu klientok. „Často sme pozývané so svojim programom potešiť aj iných, dokonca sme sa zúčastnili prehliadky duchovných piesni v Snine. Tiež sme sa viackrát zúčastnili na medzinárodnej súťaži vo varení pirohov a aktivít, ktoré ponúka mesto Svidník.“ Dievčatám ponúkajú duchovný program a učia ich poznávať Boha. Základom všetkého je viera a modlitba. „Veľakrát o ňom nepočuli, nikto im tento rozmer neponúkol. Spolu s farníkmi Svidník - mesto sa zúčastňujeme púte do Ľutiny, keď sa konali plesy farnosti, boli sme aktívne, aj v kultúrnom programe.   

RODINU POVAŽUJE ZA NAJVYŠŠIE ŽIVOTNÉ OCENENIE

Táto cena nie je pre Helenou prvou a iste ani jedinou. V roku 2015 získala ocenenie na celoslovenskom stretnutí charít za Gréckokatolícku charitu Prešov za osobný a duchovný vklad pri starostlivosti a sprevádzaní klientok v ťažkých životných situáciách a pri práci s obeťami moderného otroctva a obchodovania s ľuďmi. O rok neskôr, v roku  2016 ju ocenilo Ministerstvo vnútra SR za prínos v oblasti prevencie kriminality. Najväčšou výhrou v živote je pre ňu rodina - manžel, ktorý je pre ňu oporou a štyri deti. „Všetky ceny, ktoré mi boli udelené, sú ocenením môjho úsilia a práce na charite. Ďakujem však Bohu za manželstvo a manžela Mariána, ktorý mi vždy bol veľkou oporou, lebo bez jeho podpory by som ťažko mohla pracovať v tak náročnom povolaní. Ďakujem Bohu za dar rodičovstva - za štyri deti, ktoré sme sa snažili s láskou vychovať.“ Jej syn a dve dcéry si už založili vlastné rodiny. Najmladšia Dominika im robí radosť aj svojím talentom. „Prijali  sme nevestu a dvoch zaťov za ďalšie deti, z ktorých sa tešíme. Dcéra Dominika nám robí nesmiernu radosť spevom, od Boha dostala tento dar. Podporujeme ju, aby napredovala a rozdávala radosť iným. Má štyri vnúčatá - troch vnukov a jednu vnučku. „Sme relatívne mladí  starí rodičia, a preto s radosťou očakávame ďalšie vnúčatka,“ hovorí s úsmevom. Ďakujem Bohu, že  mi dal také dary, ktoré môžem naplno využívať v poslaní, na ktoré ma poslal. Je super, že mám svoju vlastnú rodinu a ďalšiu na charite, a môžem povedať, že denno-denne idem od svojich k svojim,“ dodáva. (mc)

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.