PREŽÍVAME OBDOBIE „STRIDŽÍCH DNÍ“

Barbora Migová

Obdobie od jesennej rovnodennosti po zimný slnovrat je typické predlžovaním nocí na úkor dní a je to teda čas, kedy získava prevahu zlo nad dobrom. Pojmom „stridžie dni“ sa označuje súbor dní, počas ktorých sa predpokladala zvýšená aktivita negatívnych síl, časom zredukované na povery o škodlivom vplyve stríg – odtiaľ odvodený názov stridžie dni.

Tradične sa zvyky a obyčaje viažu na obdobie pred zimným slnovratom a začínali sa na Katarínu (25. november), pokračovali Ondrejom (30. november), Barborou (4. decembra), Mikulášom (6. decembra) a Luciou (13. decembra) a končili dňom zimného slnovratu na Tomáša (21. december). Tradične sa počas týchto dní nepriadlo, nepáralo perie, chlapi sa vyhýbali ťažkým prácam v lese, aby ich nepostihlo nešťastie. V tieto dni bola známa aj povera, že ak bude prvým návštevníkom v dome žena, budú sa po celý rok v gazdovstve rozbíjať riady. Preto mládenci na Katarínu rozbíjali o dvere domu, kde bývali Kataríny, starý hlinený riad. Známy bol aj žartovný zvyk skrývania náradia, či vysadenie dverí z pántov, alebo ich zatarasenie drevom. S príchodom dňa Kataríny sa pomaly blíži aj štvortýždňový adventný pôst, čo vyústilo do vzniku katarínskych zábav. „Svätého Ondreja naši predkovia veľmi uctievali, keďže išlo o patróna mladých a patróna neviest. V súvislosti s tým si chceli mladé ženy vyveštiť, aká bude ich budúcnosť. Obľúbeným zvykom bolo varenie pirohov s menami potencionálnych ženíchov, či počítanie kolov v plote. Keď vyšiel párny počet, znamenalo to svadbu, ak nepárny, tak nevesta musela rok čakať,“ vysvetľuje svidnícky etnograf Ivan Čižmár. Ďalším dňom bohatým na zvyky a tradície je deň Lucie. V tradičných predstavách bola Lucia považovanú za najväčšiu z bosoriek, a tak je deň Lucie považovaný za najvýznamnejší zo stridžích dní. Z územia celého Slovenska je známy zvyk robenia drevených stolcov, tzv. luciový alebo „lucin“ stolček. S výrobou sa začalo na Luciu a každý deň až do Vianoc na ňom muselo byť niečo spravené, odporúčal sa bez klincov. Hotový stolec sa bral na bohoslužby počas Štedrého dňa a ak si ten, kto ho zhotovil, naňho sadol, videl v kostole strigy.

Pri príležitosti stridžích sní sme sa v ankete opýtali Svidníčaniek, či pocítili v súvislosti so svojím menom niečo magické.

Katarína Ducarová: Nič zvláštne som doteraz nepocítila. Skôr si myslím, že je to o psychike a nastavení samého seba. Ja napríklad sa po Kataríne už tak automaticky sťahujem do seba a bilancujem rok, snažím sa o dodržiavať pôst, spomalím a viac sa venujem rodine a vzťahom.

Barbora Migová: Veľmi ťažká otázka, ale ja osobne som zatiaľ počas svojho života v súvislosti so svojím menom nič magické nepocítila.

Lucia Raganová: Moje meno pre mňa znamená spojenie s „vyššou“, konkrétne v mojom prípade Božou mocou. Patrónkou môjho mena je svätá Lucia, ktorá zomrela mučeníckou smrťou. Táto svätica bola pre mňa taktiež oporou v ťažkých chvíľach. Lucia v latinčine znamená svetlo alebo žiara, preto ja verím, že my Lucie môžeme byť dobrým svetlom na cestách blúdiacich a nie nejaké vymyslené, zlé bosorky, ktoré by chceli uškodiť. Celý svoj život vnímam ako magický a krásny. Svoje meno mám rada a som s ním úplne stotožnená.

Autor: redakcia
Lucia Raganová Katarína Ducarová
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.