Vianoce. Tak tie hrajú v mojej mysli naozaj dlho.

Ale nie tak komerčne, ako do nás hustia obchodné reťazce. Ale tak naozajstne. Vďačne, slávnostne, voňavo. A túžim, aby tu sviatky pokoja a lásky boli čo najdlhšie.

Začínam postupne. Najprv si pripravím rôzne svetielka a vytváram si príjemnú atmosféru doma. Potom sa ponorím do svojho vnútra a veľa rozmýšľam, ako zlepšiť seba a napokon aj celý svet. To sa mi niekedy darí viac, inokedy menej.

Na tohtoročné sviatky sa chystám už naozaj dlhšie a verím, že budú výnimočné. Myslím, že moja trojročná už bude všetko vnímať. Teším sa na spoločné pečenie koláčikov, varenie všetkých tradičných jedál, teším sa na koledy, na svokrovcov, rodičov, súrodencov… Teším sa aj na vianočný stromček a darčeky pod ním. Teším sa, ako zazvoní Ježiško a stane sa zázrak.

Rozprávam svojim princeznám o narodení Ježiška, aj keď viem, že mladšia ešte nemá potuchy, čo sa to tu bude diať. Baví ma to a napĺňa šťastím. Počas týchto sviatkov urobím všetko pre to, aby nervozita z nestíhania a vyčerpanosti odišli kdesi preč a zostali tu len pohoda, smiech a rodinné šťastie.

A to želám aj Vám, naši čitatelia, aby ste mali vo svojich srdciach lásku, aby ste ľúbili a boli ľúbení, aby ste dávali a dostali, aby ste mali šťastie na ľudí dobrej mysle, nech Vás obklopuje láska vo svojich mnohorakých podobách, aby ste sa naozaj zažívali nebo na zemi. A robme pre to všetko, aby to tak bolo čo najdlhšie a najčastejšie.

Požehnané sviatky, priatelia, a šťastný nový rok!

 

Veronika Lazoríková,

šéfredaktorka týždenníka i Mesačníka Dukla

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.