Tretie najhoršie hospodáriace mesto je Svidník: Prečo je to tak a ako to zmeniť? CELKOVÝ DLH NA KAŽDÉHO JEDNÉHO OBYVATEĽA.

Už v minulom vydaní nášho týždenníka sme informovali o katastrofálnom výsledku Svidníka spomedzi všetkých 138 slovenských miest. V nezávislom hodnotení finančného zdravia miest, obcí a vyšších územných celkov Inštitúru pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) sa v rebríčku najhoršie hospodáriacich všetkých slovenských miest dostal do prvej trojice. 

Svidník je podľa ekonomických ukazovateľov vo finančnom zdraví a hospodárení počas obdobia rokov 2006 až 2018 na tom veľmi zle. Keďže nová primátorka sa svojej funkcie ujala až koncom roka 2018, za tento zúfalý stav nesie rozhodne zodpovednosť predchádzajúce vedenie, ktoré bolo vo funkcii dve volebné obdobia, teda v rokoch 2010 až 2018. Horšie ako Svidník sú na tom už iba mestá Martin a Myjava. 

No a po rozmenení údajov INEKO na drobné - teda na obyvateľa - vychádza to tak, že základná bilancia na obyvateľa je mínus 24 eur, celkový dlh na každého jedného Svidníčana pripadá vo výške 66 eur. Lenže čístý majetok na obyvateľa je našťastie až 2493 eur, no napriek tomu výsledok hospodárenia na obyvateľa je mínus 5 eur. Priemer samospráv je v tomto posledne menovanom ukazovateľovi plus 29 eur. 

Napraviť tento stav je úlohou pre súčasné vedenie. Ako to plánuje urobiť a čo je príčinou tohto nelichotivého stavu? “Tento stav vznikol z dôvodu nezaplatenia faktúry za bytový dom B6 vo výške 189 945,84 eur. V prípade, že by faktúra bola uhradená v lehote splatnosti mesto by bolo v prvej tretine najlepšie hospodariacich miest,” uviedla PR manažérka mesta Kristína Tchirová. Dodala, že faktúra už bola uhradná pred pár dňami, konkrétne 12. septembra. Lenže zmena v rebríčku hospodárenia miest sa prejaví až po troch rokoch: “Na konečný výsledok musí mesto počkať minimálne 3 roky z dôvodu, že Ineko sleduje posledné 4 roky hospodárenia.”

No ale samospráva bude musieť pristúpiť aj k úsporným opatrenia. “Rôzne formy šetrenia prebiehajú priebežne. Napr. zrušením zmluvy o nehospodárnom zateplení a vybudovaní nadstavby v MŠ na Ul. Ľ. Štúra, alebo nezaplatením sporných faktúr faktúr za rekonštrukciu parku gen. Svobodu,” skonštatovala Tchirová. 

Na otázku, aký je v súčasnosti celkový dlh mesta poznamenala, že samosprávy môžu byť zadlžené do 60% svojich bežných príjmov, mesto Svidník vykazuje 7 % zadĺženosť. K otázke pohľadávok sa však vyjadrila prekvapivo: “Inventúra bude prebiehať po 30. novembri, k tejto otázke sa nevieme nateraz vyjadriť.”

Je tu však ešte jeden problém, ktorý musí mesto urgentne riešiť, a tým je prehratý súdny spor: “V súčastnosti sa mesto vysporiadava s pokutou za bytový dom na Ul. Festivalová vo výške cca 91 tisíc eur, tretinu pokuty sme už zaplatili v prvej splátke.”

SYSTÉM TVORBY REBRÍČKA

Ineko si pri hodnotení vytvorilo vlastnú metodiku a prideľuje skóre pri tvorbe rebríčka od +1 do +6. Od hodnoty viac ako 5 je hospodárenie hodnotené ako veľmi dobré. Teda, ak je celkový dlh mesta na úrovni 0 %, je mu pridelené skóre +6. S rastúcim dlhom pridelené skóre, vzhľadom na rastúce riziko pre mesto, lineárne klesá. Pri dlhu na úrovni 60 % je skóre rovné +3 (stred škály) a pri hodnote rovnej alebo vyššej ako 120 % je pridelené najnižšie možné skóre, teda 0. 

Inštitút sumarizuje najdôležitejšie ukazovatele hospodárenia samosprávy a jeho cieľom je čo najlepšie odzrkadľovať finančné zdravie danej obce alebo VÚC. Pre každé mesto vypočíta parciálne skóre za každú z piatich hlavných sledovaných oblastí – celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti a záväzky aspoň 60 dní po splatnosti. Celkové skóre opisujúce finančné zdravie VÚC následne vzniká ako vážený priemer získaných parciálnych skóre za päť uvedených oblastí. 

Ako vyplýva z tabuľky INEKO, Svidník v celkovom dlhu dosiahlo za roky 2015 až 2018 skóre 5,6, v dlhovej službe skóre 5,4. Lenže pri bilancii bežného účtu iba skóre 3,3. V záväzkoch po splatnosti k príjmom hodnotu skóre 5,5 a najlepšie ukazovatele má v záväzkoch aspoň 60 dní po splatnosti - iba 0,9. 

Skóre za dlhovú službu sa počíta v dvoch krokoch. V prvom kroku sa vypočíta vážený priemer hodnôt dlhovej služby za najnovší dostupný rok a tri roky, ktoré mu predchádzali, s váhami postupne 4, 3, 2 a 1. Zahrnutie viacerých rokov do výpočtu napomáha eliminovať riziko, že by niektoré obce či mestá dosiahli horší výsledok v dôsledku prípadného zarátania predčasného jednorazového splatenia dlhu. Ak bol dlh mesta za všetky roky na úrovni 0 %, je tomuto mestu pridelené skóre +6. S rastúcou dlhovou službou pridelené skóre, vzhľadom na rastúce riziko pre mesto, lineárne klesá. Pri dlhovej službe na úrovni 25 % je skóre rovné +3 a pri hodnote rovnej alebo vyššej ako 50 % je pridelené skóre 0. Podobne je to aj so skóre za bilanciu bežného účtu, záväzkoch po lehote splatnosti a pri záväzkoch aspoň 60 dní po splatnosti. Výsledné celkové skóre opisujúce finančné zdravie miest vzniká ako vážený priemer získaných 5 parciálnych skóre.

Na základe vytvorenej metodiky môžu mestá dosahovať skóre na intervale 0 až +6, kde hodnoty nad +3 naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto). Naopak, ak je skóre v spodnej polovici škály medzi 0 a +3, mesto má problém s finančnou stabilitou a pravdepodobne aj s plnením zákonných kritérií. 

Do údajov o celkovom dlhu obcí sa nezapočítavajú záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov a Štátneho fondu rozvoja bývania, a tiež záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %. 

Dlhová služba je pre účely projektu počítaná ako výdavky na splácanie istiny + úrokové splátky, bežné príjmy za predchádzajúci rok. Podľa zákona sa do výdavkov na splácanie istiny a úrokových splátok nemá započítavať ich jednorazové predčasné splatenie. Ukazovateľ informuje o tom, aké vysoké výdavky má samospráva v súvislosti s obsluhou dlhu. 

Výška záväzkov po splatnosti k príjmom je počítaná ako záväzky po lehote splatnosti a bežné príjmy za predchádzajúci rok.

Výška záväzkov aspoň 60 dní po lehote splatnosti je počítaná ako (záväzky neuhradené 60 a viac dní po lehote splatnosti) / (bežné príjmy za predchádzajúci rok). 

O finančnej kondícii obcí vypovedajú  aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje. Najzaujímavejším z nich je podľa INEKO bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako sa obec dokáže vykrývať svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových a nedaňových príjmov). Bilanciu bežného účtu pre účely projektu počítame ako (príjmy bežného účtu - výdavky bežného účtu) / (príjmy bežného účtu). 

(ver)

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.