ŽIACI Z KRAČÚNOVIEC PO STOPÁCH OBOCH SVETOVÝCH VOJEN. NECH NAŠA MINULOSŤ NIE JE ZABUDNUTÁ.

Kvôli hrozbám súčasnosti a nikdy nezabudnutej minulosti sme žiaci VIII. a IX. ročníka vyrazili na dlhoočakávanú dejepisnú exkurziu. Boli sme prekvapení, keď sme zbadali našu pani učiteľku dejepisu oblečenú v uniforme Červenej armády spolu s jej kamarátom Jurajom, študentom histórie, ktorý nám predstavil uniformu 1. česko-slovenského armádneho zboru. Tým táto netradičná exkurzia ešte len začala. Naša cesta bola cestou po stopách 1. a 2. svetovej vojny, na ktorú náš národ a svet doplatil tým najcennejším- životmi ľudí. Už po nástupe do autobusu nás Juraj uviedol do problematiky a opísal nám život a problémy, ktorým museli vojaci čeliť každý deň.

 

Naša prvá zastávka bola v parku bojovej techniky. Ranná hmla, lietadlo a tanky používané v čase Karpatsko- dukelskej operácie vytvorili tú pravú atmosféru, počas ktorej nám popísali časti oboch vojenských uniforiem a prislúchajúci výstroj. Zrazu i nepríjemný materiál, opasok, pláštenka, lopatka, jeden pohár, batoh, v ktorom bol „zbalený celý život“ a mnoho iného, nadobudli iný rozmer a význam. Následne sme sa presunuli k pamätníku s vojnovým cintorínom venovaný sovietskej armáde. Náš rozhľad rozšíril výklad a exponáty z 1. a 2. svetovej vojny vo Vojenskom historickom múzeu vo Svidníku. Neoddeliteľnou zaujímavosťou bolo krátke autentické video zobrazujúce priebeh vojny v Údolí smrti. Počas nedlhej cesty k Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle sme sa dozvedeli o ťažkom živote po vojne spojenom so zničenými obydliami, poliami či zamínovanými územiami. Lesnou cestičkou sme došli k vyhliadkovej veži, na ktorú sme sa veľmi tešili. Výhľad z veže bol nádherný. Aj napriek pociťujúcej únave sme sa toho chceli dozvedieť viac. Naša „cesta vojnových hrdinov“ sa ukončila zastávkou pri zemľankach, bunkroch, ktoré sme si s úžasom prezreli, vyfotili a šli domov s pocitom, že táto exkurzia sa nám veľmi páčila, pretože bola vedená inou formou, ako poznáme.
Vojenské historické múzeum vo Svidníku, Dukla a zemľanky nevynímajúc- miesta, z ktorých sa mnohí naši predkovia, otcovia, synovia, manželia či dedovia už domov nevrátili. Aj preto si práve 15. októbra zaslúžili našu pokoru, úctu a snahu získať čo najviac informácií z tohto trpkého obdobia, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou histórie nás Slovákov.
 
Vladimíra Madejová
Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.