SVIDNÍČAN MARIÁN DŽUPKA MIERI ZA SVOJÍM BOXERSKÝM SNOM. TVRDÝ TRÉNING HO POSÚVA NA VRCHOL.

Marián Džupka zo Svidníka má nezvyčajnú záľubu. Je to mladý, 21-ročný ambiciózny muž, ktorý si ide za svojim cieľom. Nenašiel sa vo futbale, tak sa dal na box a v tejto oblasti žne úspechy. Mladý boxer je ukážkou toho, že cieľavedomosťou, sústavnosťou a tvrdým tréningom sa dá postupne prepracovať bližšie a bližšie k vrcholu. Po 3. mieste na Európskom šampionáte v minulom roku prestúpil z amatérskeho boxu do tábora profesionálov.

Chlapci väčšinou hrajú futbal. Vy ste si vybrali box. Prečo? Odkedy boxujete?

Aj ja som začínal s futbalom, asi ako každý chlapec v našom meste. Nikdy mi to veľmi s loptou nešlo, popravde som nikdy nebol do tréningu taký zapálený. K boxu som sa dostal niekedy v roku 2010 ako 12-ročný chlapec. Prvý s tým začal môj starší brat a keďže som bol malý a tučný, najviac zo všetkého ma bavili počítačové hry. Vždy ma vyháňal od počítača športovať, no keďže ma futbal nejak extra nebavil, vzal ma na tréning boxu. To bol pre mňa úplne iný svet. Tréningy ma veľmi bavili, každý deň som chcel byť lepší. Pamätám si ako som prvýkrát videl svojho prvého trénera Michala Šteca. Bol pre mňa autoritou, veľký vzor, videl vo mne talent a neustále so mnou pracoval. Veril mi viac ako hocikto iný, aj keď som bol 12-ročný chlapec, veril, že to raz dotiahnem vysoko.

Čo Vám tento šport dáva? Čo považujete v boxe za svoj najväčší úspech?

Tento šport ma naučil žiť. Keďže som na strednú školu odišiel do Vranova nad Topľou, tak som od 15-tich vlastne taký samorast. Box mi dal zmysel života, naučil ma byť disciplinovaný, naučil ma bojovať a nikdy sa nevzdávať, naučil ma byť odvážnym a hlavne pokorným. Naučil ma byť úctivým. Každý vyhratý zápas je pre mňa obrovský úspech, no za najväčší úspech  momentálne považujem svoju miestenku v pgp boxing v Lichtenštajnsku. Cesta až sem bola náročná, plná bolesti, sĺz, sklamaní, no ako som spomínal, box ma naučil nikdy sa nevzdávať a tak som sa prebojoval až sem.

Ktoré víťažstvo si najviac ceníte? Ktorá prehra vás najviac mrzí?

Najviac si asi cenním ťažko vydreté víťazstvo v Čechách, bol to môj posledný amatérsky zápas, kde som ako 18-ročný boxoval s reprezentantom Čiech, ktorý mal 25 rokov. Bol to náročný zápas, presne si pamätám ako som v treťom kole kondične odišiel, no prvé 2 kolá som šliapal na pedál a super to už nestíhal doboxovať 😀. Najviac má mrzí “prehra” na majstrovstvách Európy v Rusku v roku 2014. Boxoval som s Maďarom, ktorého som dobre poznal. Bodoval som v každom kole, bol som na tom lepšie ako kondične, tak po technickej stránke no nakoniec sa rozhodcovia priklonili na Maďarovu stranu. Bola to taká politická hra, keďže sme boxovali o medajlu, ktorá bola veľmi cenná.

Ako sa pripravujete po fyzickej i psychickej stránke na zápas?

Tak po fyzickej stránke- to je vždy peklo. Príprava trvá 8 až 10 týždňov, počas prípravy trénujem 2-3x denne a tréningy sú naozaj náročné. Zvláda sa to ťažko, keďže človek nemysli na nič iné, len na tréningy, nemám čas vôbec na nič, len trénujem, jem a spím. Keďže som vždy maximálne unavený z tréningov, tak aj psychika je na tom zle, nevládzem, častokrát mi hlavou chodia negatívne myšlienky, no je to aj o tom, o každodennom prekonávaní sa.

Čo robíte pred dôležitým zápasom a po ňom? Máte svoje talizmany?

Nemám žiadne svoje extra rituály, pred každým zápasom mám brutálny stres, či to bol môj 1. zápas alebo 80. zápas, vždy stresujem rovnako. Som už raz taký 😀, ale akonáhle odbije gong a začne prvé kolo, stres je preč a ja robím svoju robotu. Samozrejme po zápase si dám 2 týždne pauzu s vôbec na box nemyslím, netrénujem, len ležím a užívam si voľný čas.

Máte pred zápasom svoju stratégiu alebo idete intuitívne počas zápasu?

Nemám žiadnu extra stratégiu, mám svoj štýl, občas mením taktiku podľa súpera, no väčšinou robím svoje naučené techniky, ktoré mi idú za každých okolností v hociktorej situácii v ringu.

Vnímate pri zápase bolesť? Už ste si niekedy po zápase povedali, že už nikdy nebudete boxovať?

Bolesť v ringu nevnímam. Moje telo pohltí adrenalín, takže ak niekedy sa dostavia nejaké bolesti, je to až po zápase. Snažím sa trénovať viac ako moji súperi, takže ma bolesti obchádzajú 😀.

Aké sú Vaše ďalšie profesionálne ciele?

Dostal som sa až k veľmi vplyvnému promoterovi do Lichtenštajnska, moje ciele sú opäť o čosi bližšie. 10. decembra ma čaká prvý zápas pod pgp boxing promotion no a 8. februára, ak mi bude zdravie slúžiť, sa predstavím na veľkom podujatí v nemeckom Hamburgu, bude to vysielané vo všetkých európskych športových televíznych programoch. No a samozrejme môj najväčší sen, zápas v MGM grand hotel v LAS Vegas, kde sa raz dostanem, urobím pre to všetko. Dostal som od života obrovskú šancu dosiahnuť niečo, čo sa v boxe ešte žiadnemu Slovákovi ani Čechovi nepodarilo. Pgp boxing promotion mi otvorili dvere do boxerského sveta 🙂

 

VERONIKA LAZORÍKOVÁ

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.