Od Kataríny až po Luciu -vošli sme do stridžích dní

Barbora Jadvišová

Obdobie od jesennej rovnodennosti po zimný slnovrat je typické predlžovaním nocí na úkor dňa, paralelne to je teda čas kedy podľa ľudových zvykov a povier získava prevahu zlo nad dobrom. Sú to Stridžie dni. Tradične sa zvyky a obyčaje viažu na obdobie pred zimným slnovratom a začínali sa dnes na Katarínu (25. november), pokračovali dňom Ondreja (30. november), Barbory (4. decembra), Mikuláša (6. decembra), Lucie (13. decembra) a končili Tomášom (tradične 21.december).

Pojmom Stridžie dni sa ozna- čuje súbor dní, počas ktorých sa predpokladala zvýšené aktivita negatívnych síl, časom zredukované na povery o škodlivom vplyve stríg – odtiaľ odvodené stridžie dni. Strigy sa usilovali škodiť najmä na statku, a to napr. odoberaním mlieka kravám alebo ukradnutím predmetu z gazdovstva, čomu sa sna- žili zabrániť rôznymi ochrannými úkonmi, napr. posvätenou kriedou alebo cesnakom urobili kríž na dvere, resp. kruh okolo kľúčových dierok, príp. rozvešaním cesnaku a cibule priamo v stajni, pri dobyt- ku. Tradične sa tieto zvyky a obyčaje viažu na obdobie pred zimným slnovratom a začínali sa na Katarínu pokračovali dňom Ondreja, Barbory, Mikuláša, Lucie a Tomášom. Počas týchto dní sa nepriadlo, nepáralo perie, chlapi sa vyhýbali ťažkým prácam v lese, aby ich nepostihlo nešťastie. V tieto dni bola známa aj povera, že ak bude prvým návštevníkom v doma žena, budú sa po celý rok v gazdovstve rozbíjať riady. Preto mládenci na Katarínu rozbíjali o dvere domu, kde bývali Kataríny starý hlinený riad. Známy bol aj žartovný zvyk skrývania náradia, či vysadenie dverí z pántov, alebo ich zatarase- nie drevom. S príchodom dňa Kataríny sa pomaly blíži aj štvortýždňový adventný pôst čo vyústilo do vzniku katarínskych zábav.

Na Ondreja sa dievky pomocou rôznych magických úkonov a veštieb snažili určiť kedy a za koho sa vydajú. Podobné úkony sa diali aj na Mikuláša: „Mikluš, Mikluš, povidz mi, kto budze muj muš.“ Dňom bohatým na zvyky a tradície je deň Lucie. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára (1582) bol 13. december považovaný za najkratší deň roka. Keďže svetla bolo v tento deň najmenej, časť úkonov sa viazala k ochrane majetku a zdravia pred negatívnymi silami. Na druhej strane bola časť rituálov smerovaná na nové obdobie s cieľom zabezpečiť prosperitu a zdravie. V tradičných predstavách bola Lucia považovanú za najväčšiu z bosoriek a tak je deň Lucie považovaný za najvýznamnejší zo stridžích dní. (ver)

ANKETA:

Mikuláš Krajkovič

So svojím menom som spokojný. Je to meno, ktoré síce nepatrí medzi priveľmi frekventované, ale v kalendári sa pomerne intenzívne oslavuje. Pamätajú si ho hlavne deti, pretože im Mikuláš prináša darčeky. Tak to meno je aj istým symbolom obdarovania. Nakoniec, aj v pravoslávnej cirkvi je ekvivalent tohto mena Nikolaj- je veľký svätiteľ, obľúbený kvôli svojej askéze, dobročinnosti a obrane čistoty viery. Ťažko mi povedať čo mi konkrétne toto meno prinieslo. Ak by som sa mal odvolať na vyššie spomínaného sv. Nikolaja, tak určite som sa snažil v živote žiť podľa jeho odkazu. Či sa mi to darilo a darí, to sám celkom posúdiť neviem, ale ak áno, tak to môže byť aj tým, že som nositeľom tohto mena. 

Ondrej Kandráč

S mojim menom sa mi žije dobre, v rusinčine sviatok mena Andrij mal osobitnú symboliku, pamätám sa, že na Ondreja sme doma liali rozpálené olovo cez dierku veľkého kľúča do vody. Podľa toho sme hádali aká postavička sa vo vode vyformovala. Už v detstve som tam zbadal huslistu a hoci na povery neverím, svoje čaro to malo.

Tomáš Michal Babjak

Hoci sa volám Tomáš, Michal je meno, ktoré mi dali rodičia pri krste, aj keď som ho dlho nepoužíval, rozhodol som sa ho používať verejne po úmrtí môjho otca. Ako spomienku, ktorú stále nosím vo svojom srdci. Som hrdý, že mám aj to druhé meno. Pretože z cirkevného hľadiska je môj ochranca sv. archanjel Michal. Čo môže byť krajšie, ako mať takého patróna a orodovníka. Trochu nadnesene, výhodou je možno aj to, že dvakrát v roku vám ľudia stisnú ruku a povedia úprimne: všetko najlepšie k meninám. Nikdy nezáleží na daroch, ale na tom, čo si vážime jeden druhého. A možno aj s chybami, ktoré máme. Jednoducho byť ľudský a človekom.

Barbora Jadvišová

Moji rodičia mi dali toto meno, pretože moja babka a tusím aj moja prababka bola šľachetná, takže má nejaký svoj význam a bola svätá. Takže si myslím, že toto meno má nieo v sebe. Som na toto meno hrdá, nie je až také známe na Slovensku.

Katarína Keselicová

Určite by som svoje meno nemenila. Som rada, že sa používa aj v iných jazykoch. Keď cestujem, tak mi to meno nekomolia. Kataríny sú cestovateľky, to potvrdzujem. Som hrdá a pyšná na svoje meno a určite by som, tak ako je dnes v móde, meniť meno a zmeniť si nejaké také kudrlinky, tak určite by som nemenila. Som rada, že Katarína sa spája s pranostikami v predvianočnom čase čo je také milé, že ľudia si spomínajú nielen na to meno, ale aj na Vianoce, či už budú na ľade alebo na blate.

Lucia Čičvarová

Pôvodne som sa mala volať Júlia  a moja sestra mala byť Lucia. Ona je staršia, a keďže ona nedostala meno Lucia, tak ho dali mne, lebo sa rozhodli pre iné meno pre ňu. Ja som so svojim menom spokojná. Myslím si, že je to také bežné meno. Čítala som si aj pôvod mena- znamená svetlá, žiariaca. S čarodejnicami sa určite nespájam, som skôr proti tomu, aj keď možno určite v minulosti to malo možno niečo do seba. Aj ja som si ako dieťa robila papieriky od Lucie do Vianoc, na to si pamätám. Bolo to skôr zo srandy.

 

Autor: redakcia
Ondrej Kandráč Katarína Keselicová Tomáš Michal Babjak Mikuláš Krajkovič Lucia Čičvarová
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.