Miro Potoma zo Stročína sa radí k insitným maliarom. Inšpiráciu čerpá prevažne zo spomienok na detstvo.

Miro Potoma zo Stročína miluje maľbu. Tým, čomu sa venuje, ho radíme k insitným maliarom. Na objasnenie, ide o kategóriu neprofesionálneho výtvarného prejavu, ktorého tvorcovia vychádzajú z osobitného chápania sveta, sledujú vlastné citové obohatenie bez ohľadu na vývojové tendencie súdobých estetických kritérií a noriem. Insitní umelci sú tiež označovaní ako naivní, sviatoční, nedeľní, maliari prostého, čistého srdca, ako i ako moderní primitívi.

 

Tento maliar zdedil talent najskôr po svojej mame, pre ktorú nikdy nebol problém niečo nakresliť. V tej dobe sa však gazdovalo, ľudia museli pracovať doma či okolo statkov a tak nemohli príliš rozvíjať svoj talent. Napriek tomu sú však sesternice či bratranci zo strany Mirovej mamy úspešní umelci na Slovensku či v zahraničí. Opýtali sme sa, či si tento insitný maliar dokáže spomenúť na svoje prvé maľby. „Pamätám si na svoje prvé krajinomaľby, ktoré som namaľoval olejom. Bolo to v roku 1986,“ priblížil a dodal, že ich hneď poslal do súťaže okresného kola amatérskeho výtvarníctva. „Dostal som za ne cenu za autorský prístup. Tieto obrazy mám doteraz odložené a odvtedy sa každý rok zúčastňujem týchto súťaží od okresných kôl až po celoslovenské,“ doplnil Miro, ktorý kedysi skúšal rôzne výtvarné techniky, maľoval portréty, zátišia, krajinomaľbu, robil grafiku, no stále cítil, že to nie je to pravé pre neho. „Začal som teda do krajiniek a chalúpok pridávať postavičky, čo začalo moje obrazy viac oživovať. Začali vznikať deje, až porota jedného dňa pri súťažiach začala moje výtvory radiť medzi insitné umenie, ktorému sa venujem doteraz.“ Miro má vďaka maľovaniu aj mnoho zaujímavých zážitkov, na ktoré dodnes s radosťou spomína a jeden prezradil aj nám. „Ešte v roku 2007 som vystavoval v Tatranskej galérii v Starom Smokovci obraz „z kostola“, ktorý sa zapáčil vtedajšiemu ministrovi školstva. Nejakým nedopatrením pracovníčka galérie predala obraz niekomu inému a tak ma požiadali, aby som namaľoval nový, podobný tomu predanému. Keď som ho namaľoval, pán minister si ho už nezobral a doteraz neviem, či sa mu nepáčil alebo sa mu zdal byť drahý,“ zasmial a dodal, že spomínaný výtvor potom v roku 2010 dal do Bienále insitného umenia A ART BRUT POĽSKO – SLOVENSKÉHO POHRANIČIA EDWARDA SUTORA v Nowom Targu, kde získal prvé miesto. Maliar pochádzajúci zo Stročína čerpá inšpiráciu prevažne zo spomienok na detstvo, ale i z čara významných sviatkov či tradícií, no nezabúda ani na bežný život. „Okrem toho navštevujem skanzeny po celom Slovensku, kde už len stačí k chalúpke, budove či drevenému kostolíku domaľovať postavičky a vznikne nejaký dej,“ prezradil. Úspechom je pre neho každá výstava či ocenenie. Miro si váži i každé pozvanie na plenér či výstavu, nie len po Slovensku, ale i v zahraničí. „Okrem výstav na Slovensku mám za sebou aj vystavovanie v Česku či v Poľsku, Francúzsku a navštívil som i Izrael alebo Srbsko.“ Najviac sa však potešil pozvaniu od slovenského inštitútu a Veľvyslanectva Slovenskej republiky v ruskej federácii a to priamo do Moskvy. „Vernisáž bola súčasťou kultúrno – spoločenského programu, ktorý veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Moskve pripravilo na záver slovenského predsedníctva v rade Európskej únie.“ Miro nám v závere prezradil, že do budúcna je pre neho i v rámci maliarstva najdôležitejšie to, aby mu slúžilo zdravie. „Ďakujem všetkým lekárom, ktorí mi s týmto pomáhajú. Samozrejme, chcem naďalej maľovať tak, aby sa moje obrazy páčili ľuďom a bol záujem o ich vystavovanie i v krajinách, v ktorých som ešte nebol či v ostatných mestách na Slovensku,“ uzavrel. V závere dodáme, že 13.februára sa Miro zúčastní výstavy v Nemecku.

-pk-

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.