Svidníčanka Gabriela Vodilová je úspešnou fitness trénerkou „Najdôležitejšie je veriť v seba samého“

31 – ročná Svidníčanka Gabriela Vodilová sa športu venuje už od základnej školy. Narodila sa so zdravotnými komplikáciami dolných končatín, čo, bohužiaľ, viedlo k tomu, že nemohla vykonávať žiadny namáhavý šport až do ukončenia strednej školy. Za toto obdobie sa aktívne venovala plávaniu. Silovému športu sa začala venovať po tom, ako jej to odsúhlasil odborník. Momentálne žije v Banskej Bystrici, kde sa popri práci venuje trénovaniu ľudí.

 

Pózovanie a predvádzanie sa nemala v krvi

Fitness jej učaroval v roku 2011, kedy bola na scéne už druhý rok teraz populárna kategória bikiny fitness. O rok neskôr absolvovala svoju prvú súťaž Mozzolani fitness. „Na ten deň nikdy nezabudnem, hoci forma nebola zlá, no mala som zlé pózovanie i chôdzu. Skončila som na  na predposlednom mieste. Vtedy som bola veľká trémistka, čo mi všetko sťažovalo a ako sa hovorí, pózovanie a predvádzanie  som nemala v krvi. Bola som skromné dievča bez peňazí, čo túži uspieť vo fitnesse,“ priblížila  a dodala, že trend bikín sa ešte len vyvíjal a jej vtedajší tréner s tým nemal žiadne skúsenosit. Nevnímala to však ako drámu, ale ako svoj koníček. „Naďalej som sa venovala strave, pózovaniu i trénovaniu. Mojou túžbou bolo dostať sa do finále. Ako asi viaceré dievčatá, aj ja som mala vylepený plagát fitnessky s krásnou postavou v skrini a túžila som vyzerať lepšie ako ona. Ak si myslíte, že som sa vyvážala drahým autom, ste na omyle. Pekne vlakom či autobusom.

S novou trénerkou nový začiatok...

Gabriela priznala, že po absolvovaní pár súťaží, kde skončila tesne pred finále, ju už prechádzala chuť snažiť sa. Všetko zmenili až Majstrovstvá Slovenska, ktoré najprv vnímala ako svoju rozlúčku so súťažením.

„Tam som sa zoznámila so svojou trénerkou, ktorej som sa veľmi páčila a ponúkla mi spoluprácu. Brala som to ako nový začiatok.  Zmenili sme typ tréningov, stravu, pózovanie a prvé výsledky sa dostavili. Moje vytúžené finále v bikiny fitness v Českej republike a piate miesto. Avšak po niekoľkých súťažiach sme sa rozhodli pre zmenu kategórie, keďže mi už bola rozhodcami vyčítaná prílišná musculatúra. Tatranský pohár bol mojou poslednou súťažou v tejto kategórii.“

Premiéru v bodyfitness absolvovala vo Švédsku

Gabriela túžila získať medailu, už jej nestačilo byť v TOP 6. Mala jasný cieľ, byť medzi tromi najlepšími v kategórii bodyfitness. „Tréningy boli náročnejšie, pretože som šla do oveľa ťažších váh. Moja premiéra v bodyfitness bola vo Švédsku na Grand prix, kde pri silnej konkurencii skúsených súperiek som tesne obsadila štvrté miesto. Bola to veľká motivácia. A potom to prišlo. Dlhá príprava na vytúžené Majstrovstvá Slovenska v Bodyfitnesse a moje víťazstvo. Neopísateľný pocit tam stáť, bola to akási hrdosť zvíťazenia samého nad sebou,“ priblížila svoje pocity Svidníčanka a dodala, že jej súperky boli vynikajúco pripravené. Za touto súťažou nasledovalo ďalšie zlato v Budapešťi.  „Ako aj iné športy, ani tento nie je lacná záležitosť a tak mi „ušla“ letenka na Majstrovstvá Európy. Našla som kategóriu, v ktorej som sa cítila doma. Prišli sponzori, nejaké fotenia a skromný článok o mne v Muscle Fitness, kde chcel byť každý a ktorý už dnes, bohužiaľ, nemáme na pultoch obchodov.“

Prišla nútená pauza

Našu rodáčku čakala ešte ďalšia sezóna, v ktorej sa rozlúčila s krásnym druhým miestom v Chorvátsku v meste Zadar, kde porazila aj čerstvú majsterku tohto štátu. „Po tejto súťaži som už cítila, že tých súťaží bolo veľa a prípravy na ne boli veľmi náročné. Telo mi už miestami nereagovalo, ako malo a tak prišla moja nútená pauza od súťaženia a moja túžba podeliť sa o moje doterajšie vedomosti s inými záujemcami. Cítila som sa už na to pripravená. Ak to chcete robiť poriadne, nie len ako biznis, je potrebné poznať telo a mať skúsenosti v každej fáze, či už ide o priberanie alebo o chudnutie či rysovanie. Ide predsa o veľkú zodpovednosť za zdravie iného človeka.“

Svidníčanka sa venuje najmä silovému cvičeniu

Gabriela teda opustila prácu v kancelárii a začala pracovať ako osobný tréner a výživový poradca v Košiciach na plný úväzok v dvoch prevádzkach fitness centra. „Klienti boli rôzni. Hypermobilní, so zdravotnými problémami, ale aj takí, ktorí chceli viditeľné zmeny postavy. Každý ich krok dopredu bol aj môj a napĺňalo ma, že moja práca má zmysel. Netrénujem len ženy, ale aj mužov, ktorí chcú napríklad nabrať svalovú hmotu. Prioritne sa venujem silovému cvičeniu, ale aj kruhovým tréningom pre ženy a zostavujem stravovacie plány. V Košiciach som pôsobila dva roky. Odtiaľ som odišla do Banskej Bystrice, kde popri práci pôsobím ako tréner už tretí rok. Od minulého roka som sa začala pripravovať na môj návrat na súťažné pódium s mojim novým trénerom, avšak život si to zariadil trošku inak a prípravu na súťaž som na nejaký čas vymenila za prípravu na materskú dovolenku. Cvičeniu sa venujem aj počas tehotenstva a neprestala som uvažovať o návrate ani po narodení bábätka. Súťaženie ma veľa naučilo, byť disciplinovaná, vytrvalá a ísť si za svojim cieľom. Nič nejde urobiť rýchlo, je potrebné na sebe dlhodobo pracovať a úspech sa skôr či neskôr dostaví. A najdôležitejšie je veriť v seba samého, veriť, že na to máte, aj keď Vám niekto hovorí, že nie,“ povedala na záver nášho rozhovoru.

-pk-

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.