V piatok sa na mestskom cintoríne pri dome smútku zavŕšil dvojročný projekt slávnostným požehnaním hrobu a odhalením pamätníka nenarodeným deťom.

Za myšlienkou i realizáciou tohto diela je občianske združenie Spoločnosť priateľov detí, mládeže a rodín vo Svidníku, ktoré založil pred 23 rokmi vtedajší rímskokatolícky farár Peter Gombita ako inštitúciu na pomoc ľuďom v núdzi, či v ohrození. Uvedené združenie pomáha ľuďom v krízovej situácii poskytnutím ubytovania, sociálnou pomocou a zabezpečením základných životných potrieb.

Samotný hrob pre nenarodené deti je konkrétnou pomocou rodičom, ktorí napriek prípravám na narodenie svojho bábätka, sa tohto okamžiku nedočkajú, a naopak, musia riešiť smutnú situáciu jeho pochovania. Pri výbere súsošia a autora v roku 2018 boli stanovené základné požiadavky, ktoré už boli spomenuté vyššie. Malo by vyobraziť obidvoch rodičov s dieťaťom, mala by z neho sálať nádej na opätovné stretnutie, nemalo by byť výčitkou, malo by jasne komunikovať úctu k životu a dôležitosť každého človeka.  Tieto požiadavky zhmotnili dvaja autori, jeden z Čiech, druhý zo Slovenska. Aj keď sme sa rok zahrávali s českou verziou, v ktorej bol aj anjel odnášajúci potratený plod do večnosti, nakoniec voľba padla na dielo Pamätník nenarodeným II. z dielne Martina Hudačeka z Telgártu.

Súsošie má aj vlastný príbeh, myšlienku, ktorá viedla k vyobrazeniu. (mf)

Povedali na otvorení:

 Marek Fek -Spoločnosť priateľov detí, mládeže a rodín. Útulok „Dom sv. Jozefa“.

Chcel by som vzdať úctu životu a hlavne malým deťom, ktorým pán Boh síce vdýchol život a daroval nesmrteľnú dušu, no z rôznych dôvodov sa nedožili dňa príchodu na tento svet.

Po dvoch rokoch práce na tomto projekte sa ukázalo, že je to nielen zmysluplné dielo, ale nebojím sa povedať, že je to Božie dielo. Na stavbe tohto hrobu sa podieľali klienti nášho azylového domu svätého Jozefa vo Svidníku. Samotná situácia ohrozenia našich životov počas stäle pretrvávajúcej krízy nám pomohla priblížiť sa k téme ohrozenia života človeka. 

Martin Hudaček - autor diela

V roku 2010 som spravil ako moju bakalársku prácu Pomník nenarodeným deťom jedná. Je tam vyobrazená matka s dieťaťom. Je to matka, ktorá bola úmyselne na potrat, neskôr ľutuje a je prenasledovaná svojimi myšlienkami. Prichádza dieťa, je to jej dieťa (duch). Bolo zhotovené z číreho materialu a to dieta žehná matke a odpúšťa jej. Cesta milosrdenstva a odpúšťania je jediná možná cesta komunikácie tak závažnej ťažkej téme ako sú potraty. 

Na druhom pomníku je otec i matka. Moja viera je v tom, že musíme sa otvoriť, preto prosím všetkých ľudí, ktorí možno nemajú skúsenosti s potratom, ale ak sa pozrú na túto sochu bol by som rád, keby znázorňovala milosrdenstvo a to nadčasové, čo nás má dostať ku kontaktu, aby sme o tejto téme rozpravali.

Marcela Ivančová- primátorka Svidníka

Celý čas, keď som pozerala počas obradu na obrázok  pamätníka, rozmýšľala som o tom- je to rozlúčka, alebo zvítanie. Myslím si, že takéto veci sa nedajú rozriešiť rozumom, ale na to treba vieru. Smrť dieťaťa je veľmi tragická udalosť, ktorá do života rodičov prináša opäť niečo nelogické, že deti nosia kvety na hrob rodičom a nie naopak. Svidník dostal nový monument, ktorý bude spájať, ale aj na chvíľku rozdeľovať, kým si zvykneme, prijmeme a kým sa naučíme kultúru pochovávania aplikovať aj na tento konkrétny prípad. Som veľmi rada, že aj mesto Svidník mohlo prispieť k tomu, aby tu takýto monument moho byť. Na vybudovanie tohto pamätníka sa podieľali klienti aziloveho centra, lebo je to tiež niečo čo spája s nami občanov nášho mesta.

Martin Krajňák

Na čom vlastne v živote záleží? Asi ste si všimli, že všade vo svete teraz sa zaoberá množstvo ľudí takouto otázkou,že na akom živote záleží. Na čiernom, na bielom, na mladom, na starom asi správna odpoveď mala by byť, že na každom. Som presvedčený, že máme urobiť všetko pre to, aby sme pomohli. Ak nie zachrániť tak aspoň uctiť si každý ľudský život. Veľa vecí v našom živote závisí na úcte. Keď už nemôžeme život zachrániť, tak aspoň mu vzdajme úctu.