Barytonista Richard Šveda začínal s klarinetom, chytili ho aj ľudovky a teraz pôsobí v Düsseldorfskej opere

Úspešný operný spevák Richard Šveda je rodený Svidníčan, ktorý hneď po skončení základnej školy odišiel do sveta. Študoval klasický spev na konzervatóriu v Bratislave, neskôr na vysokej škole v Grazi. Následne bol angažovaný v Düsseldorfskej opere, kde pôsobí dodnes.

Na svidníckej základnej umeleckej škole sa učil hrať na klarinet. Lásku k ľudovej piesni zdedil po svojej mamke, ktorá pôsobila vo folklórnom súbore Makovický holos.

„Počas ZŠ som chodil na rôzne súťaže ako napr. Giraltovský Hudák a iné. Práve na jednej takejto súťaži ma oslovil člen poroty s otázkou, či by som nechcel študovať spev a ponúkol mi prípravu na prijímacie pohovory. Bol som vo veku, kedy som sa musel rozhodnúť. Príjimačky som urobil, prijali ma na konzervatórium v Bratislave, kde som študoval klasický spev,“ povedal barytonista R. Šveda, ktorý už počas štúdia čoraz viac inklinoval práve k opere. „Chodili sme pravidelne do divadla, navštevoval som predstavenia. Jedno s druhým sa akosi skĺbilo. Odvtedy už nechcem robiť nič iné len operu,“ priznal.

OD ĽUDOVIEK K OPERE


„Štúdium klasického spevu však už nie je o ľudových piesňach, samozrejme začína sa s ľahkým repertoárom, študuje sa technika spevu, ktorá je alfou a omegou pri opernom speve. Pohltilo ma to. Počas prvého ročníka štúdia, keď som začal chodiť do divadla, vtedy som videl Martina Babjaka v opere Tosca. Zanechalo to skvelé dojmy, fascinovalo ma to,“ priblížil a zdôraznil, že opera to nie je len spev, ale aj herectvo, hudba, pohyb. „Vtiahne vás to a pohltí. Je to komplexné divadlo, je tam všetko. Nie je to len o tom, že sa človek postaví a niečo odspieva. Operný spevák musí byť aj hercom, ktorý ma v tele pohyb,“ tvrdí.

Dodáva, že je to tvrdá práca, rovnako tak ako práca profesionálneho športovca, ktorý musí podávať výkony a udržiavať sa v kondícii, tak aj operný spevák musí svoje hlasivky cvičiť. „Hlasivky sú svalom, ktorý keď človek prestane cvičiť a prestane s nimi pracovať, rovnako ako športovec so svojim telom, tak potom stráca kondíciu aj profesionálny ráz. Stále sa musí zdokonaľovať a musí napredovať, lebo konkurencia je vo svete strašne veľká a hranice sú otvorené a na každé miesto čaká veľká rada ľudí. Človek sa musí preto stále zdokonaľovať a musí rásť a byť lepší a lepší,“ myslí si R. Šveda.

 

V SPRÁVNOM ČASE NA SPRÁVNOM MIESTE

 

Podľa slov R. Švedu to bez šťastia jednoducho nejde. Veľa ľudí je pripravených a drie, no dávka šťastia im chýba. „Ja som to šťastie od začiatku mal. Vo svete som absolvoval spevácke súťaže, kde sa mi podarilo vyhrať alebo byť finalistom súťaže. Následne sa mi podarilo nadobudnúť agentúru, ktorá ma oslovila a poslala ma na predspievanie do iných divadiel. I tam sa mi na konkurze podarilo uspieť. Je dôležité byť v správnom čase na správnom mieste,“ povedal a vyzdvihol tiež nutnosť mať okolo seba správnych ľudí, ktorí vás podporujú. „Na tých správnych som ja šťastie mal. Ak aj šťastie príde, človek musí byť pripravený, jedno s druhým súvisí,“ dodal.

Jeho domovou scénou je už 11 rokov Nemecko. Pôsobil však aj vo Viedni, nedávno sa vrátil z Nového Zélandu, navštívil Moskvu, španielsku Barcelonu, vidieť a počuť sme ho mohli aj v Komickej opere v Paríži, ale aj v Amsterdame, či Šanghaji... „Mnohí by povedali, že takto spoznávam svet, ale pravda je taká, že okrem letiska, hotela a divadla nestihnem vidieť nič iné. Z hotela vás zoberú do divadla na skúšky, po skúške idete unavený spať na hotel. Oddych je nevyhnutný, lebo ďalší deň je opäť skúška, či predstavenie. To znamená, že veľakrát nemám šancu vidieť nič. Keď to všetko skončí, odlietate,“ uviedol.

 

SO SVETOVOU EDITOU GRUBEROVOU NA JEDNOM PÓDIU A NIELEN TO

 

O ďalšom šťastí môžeme hovoriť v prípade prítomnosti pani Gruberovej počas predstavenia Richarda Švedu, po skončení ktorého ho táto dáma oslovila. „O nejaký ten polrok si na mňa opäť spomenula, keď získala ocenenie za celoživotné dielo, ktoré sa spájalo s projektom podpory mladých umelcov,“ prezradil o stretnutí s Gruberovou.

V jej očiach bol R. Šveda slovenský, mladý, talentovaný spevák, preto sa ho rozhodla podporiť. „Keď mi zavolala, bol som z toho hotový. Ponúkla mi spoluprácu. Začali sme spolu koncertovať. Už len samotné spoločné koncertovanie s pani Gruberovou bolo veľkou podporou, pretože ona je jednoducho svetová hviezda v tom najväčšom meradle. Stačí len stáť pri nej a veziete sa na jej vlne. Na druhej strane je treba pri nej podať neskutočné výkony, zodpovednosť je samozrejme obrovská. Podarilo sa mi pri nej stáť a odspievať niekoľko koncertov. Bolo to pekné, veľmi som sa z toho tešil,“ pokračoval v rozprávaní.

Výnimočnou spoluprácou bola pre R. Švedu aj spolupráca s Pavlom Bršlíkom, Štefanom Kocánom, alebo zo zahraničných spomenieme Lindu Watson, Anju Harteros, svetoznámych  dirigentov, kolegov... Jednoducho významných ľudí v opernom svete stretol R. Šveda viac než dosť. „Niektoré mená nie sú také známe, ako sú tí ľudia dobrí,“ myslí si Šveda.

 

KORONAVÍRUS ZRUŠIL VŠETKY PREDSTAVENIA AJ KONCERTY

 

Počas koronavírusovej pandémie boli zrušené všetky kultúrne predstavenia, tie operné nevynímajúc. „Na začiatku som sa tomu potešil, lebo zrazu som mohol byť doma. Mohol som byť doma tak dlho, že som mal čas na rodinu, mal som čas na veci okolo domu. Jednoducho som mal voľno, s ktorým som nepočítal, no bol som rád, že som ten čas mohol stráviť doma aktívne. Všetko sa zrušilo a nikto nevedel dokedy. Mysleli sme, že týždeň, dva, že to jednoducho pominie, ale je to zrušené až dodnes... teraz sú samozrejme divadelné prázdniny,“ povedal a dodal, že v zahraničí sa všetko väčšinou plánuje na rok až štyri roky dopredu. „Teraz je plánovanie komplikované, lebo nikto nevie čo bude zajtra. Nevieme čo bude v septembri, či októbri. Plány sa zmenili, všetko sa zrušilo. Naplánované je niečo len do decembra, plánuje sa teda vo veľmi krátkych intervaloch. Každá opera si vytvorila niekoľko plánov.  Plány sa však budú situácii prispôsobovať. Nič veľké teda dopredu naplánované nie je, čaká sa na to ako sa situácia vyvinie,“ prezradil dúfajúc, že všetko pôjde od januára tak, akoby tu koronavírus ani nebol.

 

BRATISLAVA DOMOVOM, SVIDNÍK RODISKOM

 

„S rodinkou máme domček pri Bratislave na Záhorí. Tu žijeme, pretože môj syn tu začal chodiť do školy. Keďže nastúpil do prvého ročníka základnej školy, museli sme sa rozhodnúť kde. Moja manželka chce byť na Slovensku. Ja pendlujem hore dole, takže výhodnejšia je poloha Bratislavy, ktorá je bližšie k letisku a do jednej hodiny sa dá odletieť hocikde. Vycestovať sa dá rýchlo, ak je to potrebné,“ povedal.

Dodal, že na Slovensku sú radi a tu aj strávili koronavírusové prázdniny. „Často jazdím autom, ak prejdem nejakých 1200 km, ďalších 600 do Svidníka by bolo náročné. Do rodného Svidníka sa mi aj tak podarí prísť aspoň dvakrát ročne. Času je málo, no chcem byť s rodičmi a synček chce byť s babkou a dedkom,“ dodal.

Ako ďalej uviedol, človek si za tie roky dokáže nájsť systém, aby všetko stíhal a bol aj s blízkymi a mal voľný čas. Veľa toho sa v zahraničí plánuje na niekoľko rokov dopredu, čo mu vyhovuje. „Treba mať však dobrú logistiku, vedieť kedy, kde a ako, či s rodinou alebo bez, na ako dlho a od toho sa všetko odvíja. Dá sa všetko skĺbiť, nie je to až také náročné,“ myslí si R. Šveda.

O predstavenia sa stará agentúra, všetko ostatné si dokáže poriešiť a zariadiť sám.

„Najskôr chystám koncert vo Svidníku, hosťom ktorého bude moja manželka, tiež operná speváčka, a na ktorý sa samozrejme veľmi tešíme. Pripravil som si piesne s klavírnym sprievodom. Brali sme ohľad aj na to, že svidnícke publikum možno nie je až tak zvyknuté na operu, preto to budú piesne ľudového charakteru, teda ľudové piesne v úpravách klasických skladateľov ako je Suchoň, Mojzes a iní. Ľudový motív bude o trošku bližšie k ľuďom tu vo Svidníku. Na začiatok je to namixované celkom dobre. Pripravili sme toho dosť, dúfame, že počasie nám bude priať,“ vyjadril vieru a nádej v slnečné lúče vo Svidníku.

„Od septembra zase začína sezóna, takže ma čakajú predstavenia v Düsseldorfe. Pripravujem tam operu Tristan a Izolda od Wagnera, kde budem spievať postavu Kurvenala. Je to veľká postava, teším sa na to, pripravujem sa,“ povedal.

 

SPOMIENKY NA SVIDNÍK A MLADENECKÉ ČASY

 

„Svidník je moje rodné mesto. Mesto, kde som sa narodil, kde mám rodičov, kde mám starých rodičov, kde som vyrastal, kde som trávil detstvo do konca ZŠ. Mesto, kde som mal svojich kamarátov, kde je krásna príroda, kde som začal prvýkrát s hudbou a kde sme mali svoju kapelu. Vždy v sobotu sme obehávali všetky svadby, všade sme pozerali cez okná,“ zaspomínal R. Šveda, ktorý mal tiež svadbovú kapelu.

„Ja som hral na bicie. Keď sme mali ísť prvýkrát na dovolenku s rodičmi do Chorvátska, prosil som našich, aby ma nechali doma a dali mi radšej peniaze, aby som si kúpil bicie. Na dovolenku som teda nešiel, kúpil som si bicie a začali sme hrávať. Bavilo ma to,“ prezradil a dodal, že potom čo odišiel zo Svidníka, s tým musel prestať.

„Ak by som dnes robil inú prácu, dodnes by som hral na svadbách na bicích,“ smeje sa R. Šveda pri spomienkach na svoje mladé časy vo Svidníku. „Na ľudovkách som vyrastal a pretransformovalo sa to až do opery. Mamka spievala sólovo na Makovickej strune, ale aj v hudobnej skupine Makovickij holos. Chodila na súťaže, neskôr ako chlapec aj ja. Bol tam učiteľ, ktorý ma doprevádzal na akordeóne. Keď ma prijali na konzervu do Bratislavy, musel som sa tým vážne zaoberať a ľudovky nechať bokom. Spočiatku som si myslel, že sa bude dať hrať na svadbách cez víkendy a študovať spev v Bratislave. Po víkende som sa vrátil späť do školy zachrípnutý, lebo dobre vieme, že na svadbách sa skôr kričí ako spieva,“ pokračoval v spomienkach. Dodal, že pedagóg mu povedal, aby na to zabudol, že takto to nejde. „Zachrípnutý som spievať nemohol, tak som ľudovky musel nechať plávať,“ povedal a myslím si, že urobil dobre.

 

MADAME BUTTERFLY, ONEGIN, KARMEN A STOVKY ĎALŠÍCH

 

Ako ďalej uviedol, svoje prvé predstavenia absolvoval na strednej škole, či počas štúdia na vysokej škole v Rakúsku, no do úplne prvej premiéry v budove opery po ukončení vysokej školy ho angažoval Peter Dvorský v Košickej opere v predstavení Madame Butterfly, neskôr Onegin...

O trápnych momentoch na  doskách hovorí s riadnym úsmevom. „Na javisku sa stále niečo deje. Vyskytnú sa aj trápne momenty, predsa len je to živé vystúpenie. Keď som napríklad spieval Toreádora v opere Karmen, nastúpil som s červenou plachtou na javisko, no komparzista nevybral otočku a „nabral ma na rohy“. Spadol som na zem, postavil sa a spieval ďalej akoby sa nič nestalo. Až po skončení predstavenia som sa cítil ubolený. Trápne momenty sa stanú aj s kostýmami, ktoré sú šité na mieru. Takže prasknuté nohavice nie sú ničím výnimočným. Je to sranda, rozosmejeme sa všetci. Nevieme sa prestať smiať a potom sa ťažko spieva, sú to bežné veci, ktoré k tomu všetkému akosi patria,“ myslí si.

 

VIDÍME SA V ZÁHRADE GALÉRIE D. MILLYHO

 

Barytonista Richard Šveda je šťastný chlap, všetci blízki ho podporujú a stoja pri ňom. Má rodinu, manželku i syna a robí to, čo ho baví. Už v auguste zavítajú k nám do Svidníka, kde ich budeme môcť vidieť v rámci kultúrneho leta v záhrade Galérie D. Millyho. Na podujatie s názvom V galérii trochu inak... R. Šveda všetkých srdečne pozýva, vstup je voľný!

„Nech je tam čo najviac Svidníčanov! Dúfam, že nám vyjde pekné počasie a možno sa z toho stane aj nejaká tradícia koncertov. Možností je veľa. Ak to bude mať dobrú odozvu a ľudia prídu, nabudúce už trocha pritvrdíme. Viac opery a menej ľudoviek,“ ukončil takto humorne svoje rozprávanie R. Šveda. A my sa na koncert už teraz tešíme!

-re-

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.