Od éry analógovej fotografie až po tú digitálnu s fotografom Dušanom Ignácom

Dušan Ignác je rodákom zo Stropkova, no vo Svidníku žije už 29 rokov. Je učiteľom na Spojenej škole vo Svidníku. S fotografovaním začínal ešte ako stredoškolák v ére analógovej fotografie. Fotoaparát sa stal jeho nevyhnutnou výbavou po potulkách vo Vysokých Tatrách, dnes je jeho srdcovkou športová fotografia. Je členom Klubu nezávislých fotografov v Stropkove. Za svoje fotografie už získal nejedno ocenenie aj na medzinárodnej úrovni.

 

„Fotografia je jednoznačne mojim koníčkom aj keď nie jediným. Nikdy som fotografovanie nerobil ako profesionál, resp. ako zárobkovú činnosť. To ma nikdy nelákalo. Mám pocit, že ak by som to robil profesijne, tak už by neostalo veľa času práve na tú tvorivú časť. To už je fotograf limitovaný termínmi, objednávkami, požiadavkami klientov a keď ma chvíľu voľno, tak na fotografovanie radšej nemyslí,“ povedal fotograf Dušan Ignác, ktorý práve túto skutočnosť vidí na viacerých kolegoch, ktorí začali fotiť „za peniaze“. „Ako neprofesionál mám väčšiu voľnosť kedy, čo a ako fotím,“ dodal.

 

A PREČO PRÁVE FOTOGRAFIA A FOTOGRAFOVANIE?

 „No u nás vekovo starších fotografov ten impulz spravidla prišiel v momente, keď som v tmavej komore popri otcovi mohol sledovať ten magický proces, ako vzniká fotografia. Ten moment, keď sa začali na bielom papieri objavovať tvary, najprv v náznakoch a postupne celá scéna. A to skúšanie potom, občas sklamanie ak niečo nevyšlo. Mňa pri fotografii veľmi baví to, že pomocou nej môžem zaznamenať momenty, ktoré sa už nezopakujú. A navyše fotografi vedia pomocou fotografie zastaviť čas,“ myslí si D. Ignác.

Fotografii sa začal venovať ešte ako stredoškolák, keď fotografie vznikali v tzv. mokrom procese a fotilo sa na celuloidový film. Vážnejšie sa k fotografii vrátil niekedy v roku 2009. „To už bola éra digitálnej fotografie. Počas mojich turistických výprav do Vysokých Tatier som si začal robiť reportáže z jednotlivých túr a fotoaparát sa stal súčasťou mojej výbavy počas každej túry. No a to už bol len krok ku krajinárskej fotografii,“ priblížil D. Ignác, ktorého pozvali fotografi zo Stropkovského fotoklubu, aby im predstavil svoju tvorbu.

„Asi som ich svojimi fotkami presvedčil a stal som sa jeho členom. Bol to dôležitý moment pre moju tvorbu, lebo ako člen som sa začal stretávať s fotografmi prakticky z celého Slovenska, ale aj Poľska, či Ukrajiny. Nové impulzy, konfrontácie, rozhovory o fotografii a fotografovaní. No a tiež som sa začal zúčastňovať fotografických súťaži,“ povedal.

 

ÚSPEŠNÝ V CELOŠTÁTNEJ SÚŤAŽI I ZA HRANICAMI

Za svoje fotografie získal nejedno ocenenie. Zapojil sa do celoštátnej fotografickej súťaže AMFO či iných salónoch fotografie. Zdôrazníme pritom, že AMFO je celoštátna postupová súťaž a výstava amatérskej fotografickej tvorby, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku a uskutočňuje sa od roku 1973.

„Tak pár úspechov za tie roky bolo. AMFO je vlastne celoštátna postupová súťaž končiaca celoslovenskou prehliadkou, kde sa stretnú najlepšie fotografie od neprofesionálnych fotografov. Už účasť fotografie na tejto prehliadke je pre autora úspech. Minulý rok som získal Čestné uznanie v kategórii farebná fotografia. V aktuálnom ročníku bude vo finálovom kole šesť mojich fotografií,“ prezradil.

Dodal tiež, že na salónoch fotografie organizovaných pod patronátom International Federation of Photographic Art FIAP mal fotografie akceptované v 71 krajinách po celom svete. „Salóny sú otvorené aj pre profesionálov, takže je to priama konfrontácia. Podarili sa aj nejaké medaily,“ doplnil.

 

ŠPORTOVÁ FOTOGRAFIA SRDCOVKOU

Fotografický vzor nemá, no sú fotografi, ktorí ho svojou tvorbou inšpirovali. Bol to napríklad už nebohý bardejovský fotograf Gabriel Grund alebo Čech Martin Kozák a ich výtvarné poňatie športovej fotografie. „Obaja pochopili, že športová fotografia nemusí byť len ostrý reportážny záber ako momentka z nejakej súťaže. Použitím dlhých expozičných časov sa v ich fotografii oveľa viac prejavuje to, že šport, to je dynamika, pohyb. Fotografia je skôr abstraktom ako jednoznačným zobrazením športovej aktivity,“ vysvetlil.

Všeobecne sa pri fotografovaní D. Ignác riadi ideou: „Fotografia nie je spätá s pohľadom, ale s pocitom. Ak necítiš nič v tom, na čo sa pozeráš, nikdy sa ti nepodarí, aby ľudia pozerajúci tvoje fotografie čokoľvek cítili.“
Zdá sa, že roky práce s fotoaparátom potvrdili, že to bude najmä športová fotografia, ktorá ho najviac oslovila. „Fotografovanie športu dlhými časmi technikou, ktorej sa hovorí panning ma najviac baví. K športu som mal vždy blízko. Veľa športov som na rekreačnej úrovni robil. Má to aj svoju výhodu pri fotení, lebo ak fotograf pozná pravidlá, ľahšie predvída situácie a momenty pri fotení. To je dôležité, lebo častokrát stláčam spúšť intuitívne ešte pred začatím akcie, ktorú tuším. Fotím veľa na juniorských súťažiach, lebo tam sa dá ľahšie získať akreditácia pre vstup na športovisko. Ale samozrejme, ak je príležitosť tak aj profi súťaže,“ povedal a prezradil, že jednou z posledných to boli napríklad cyklistické preteky Okolo Slovenska minulý rok v Bardejove. „Bohužiaľ od marca boli všetky športové podujatia stopnuté. Tak sa dostane aj na krajinku alebo na infra fotografiu,“ pokračuje v rozprávaní. Pandémia naozaj zasiahla každú oblasť nášho života, potvrdzuje sa, že jedno s druhým úzko súvisí.

 

SPOLOČNÝ PROJEKT S PREZIDENTOM SR RUDOLFOM SCHUSTEROM

 

Fotoaparát nie je síce jeho dennodenným spoločníkom, ale keď ide D. Ignác niekam mimo mesta autom, tak vak s fotoaparátom obyčajne berie so sebou. Veď ako sám autor dodáva, fotografia je o zachytení neopakovateľného okamihu.

Čarovné a neopakovateľné okamihy jednoznačne prinášajú aj rôzne fotografické plenéry, ktorých sa D. Ignác so svojim fotoaparátom zúčastňuje. „Je to ale otázka termínov, v ktorých sa konajú. Či to dokážem zladiť s pracovnými povinnosťami. Môžem spomenúť tradičný Jarný fotoplenér Liptov, ktorý organizujú fotografi z Ružomberka alebo plenér organizovaný kolegami z Fotoklubu Krosno v Poľsku. Plenér v Stratenej v Slovenskom raji bol prvý po uvoľnení opatrení po koronakríze,“ prezradil fotograf, ktorý má za sebou už aj niekoľko výstav.

„Ako člen fotoklubu som vystavoval na 2 klubových výstavách, ktoré boli reprízované aj v susednom Poľsku. Ako spoluorganizátor a autor som sa podieľal a vystavoval tiež na 2 tematických výstavách v parku v Stropkove počas Stropkovského jarmoku v rokoch 2015 a 2016,“ povedal a dodal, že prvú autorskú výstavu „Zastavenia“ prezentoval v roku 2016. Veľkým úspechom je určite výstava, či skôr projekt s názvom „46 - Pohľad generácií“, ktorú usporiadali dva stropkovské fotokluby v spolupráci s jeho excelenciou prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Schusterom a na ktorej sa D. Ignác spolupodieľal.

Za zmienku určite stojí aj výstava z roku 2019 „Moravské Toskánsko“, ktorá vznikla v spolupráci s fotoklubom NOVA Košice alebo medailón športových fotografií „Rozhodujúce okamihy“ v obchodnom centre Galéria Košice.

V súčasnosti je D. Ignác členom Klubu nezávislých fotografov v Stropkove, pretože ako sám hovorí, je to také voľnejšie združenie, ktoré nemá nejako pevne stanovený plán činnosti. „Ako vyplýva z názvu je to o nezávislosti a ako autori sa stretávame len pri spoločných projektoch, ktoré vznikajú viac-menej spontánne,“ povedal a prezradil, že momentálne premýšľa nad autorskou výstavou. „Zatiaľ je v prípravnej fáze. No a v kalendári už mám pár športových podujatí, ktoré by som rád fotil,“ uzatvára svoj príbeh D. Ignác.

-re-

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.