NEPREKRIKUJTE KŇAZA PRI KÁZNI

Jednoducho to sa nepatrí. Len s pokorne sklonenou hlavou načúvajte jeho kázni a nechajte sa unášať slastnou vidinou nebeského raja, pokiaľ vás nič nevyruší z blaženého pokoja. Ak vás však niečo irituje, nemusíte sa správať tak, ako istý muž zo Stropkova, ktorý počúval kňaza, ale len do chvíle, keď ten z kazateľnice začal preberať mestské klebety  a vysielať hromy - blesky na istého človeka, pre údajné nemorálne skutky a poklesky. Aj keď ho priamo nemenoval, bolo zjavné o koho ide.  Chlap sa zastal svojho brata, okríkol farára, o ktorom bolo známe, že má problémy s alkoholom, vynadal mu do ožranov, čo pozberal všetku múdrosť  z omšového vína  a nazlostený nadávajúc odišiel z kostola.  Aj keď táto udalosť sa stala dávno, pred polstoročím, nič na veci nemení, že sa stalo čosi neslýchané a nič podobné sa hádam neudialo od postavenia tohto rímsko-katolíckeho chrámu pred sedemsto rokmi a ani potom.


Prekričať kňaza vtedy  nebolo ťažké, pretože v dobe hlbokej éry socializmu v chrámoch mikrofóny neboli povolené. Dnes by ten chlap musel mať na prekričanie kňaza megafón.

Nemusíme si brať  príklad z toho pána, čo neudržal svoje nervy na uzde a skočil farárovi do rečí, ale to nám nebráni, aby sme kultúrne, bez emócii a urážok kládli svojim dušpastierom otázky a žiadali na ne relevantné odpovede. Pretože verejnej kontrole treba vystavovať nielen politikov, justíciu a všetkých verejných činiteľov  ale aj cirkevných predstaviteľov.

Keď kňaz začne čítať z biblie obľúbené pasáže z evanjelia: „Dajte si pozor na falošných prorokov, aby ste sa nenechali zviesť...", neváhajte ho prerušiť  zvolaním do pomyselného megafónu: Koho tým myslíte, otče? Nebodaj tých, ktorí porušujú Božie prikázania a navádzajú veriacich, aby ich tiež porušovali? Mali ste na mysli, uctievanie Bohom zakázaných modiel, ktoré podľa falošných prorokov sú sväté? Alebo tých, čo nám kážu podupať sobotu na úkor nedele, napriek tomu, že v Desatore je ako svätý deň jasne určená sobota? Alebo toho kto nám prikázal Všemohúceho prerobiť a strčiť do trojdielnej matriošky, aby nám príliš nezavadzal? Alebo ste mysleli toho falošného proroka, čo nám káže obracať sa s prosbami a modlitbami k Božím stvoreniatkam, len aby sme urazili Boha? Ukážte, pán farár, prstom na toho falošného proroka. Ale pozor, pán kaplán, pán farár, pán biskup, vyviňte všetku silu svojej vôle, napnite všetky svaly, aby váš prst, ktorým teraz ukážete priamo na toho proroka, čo nás zvádza na zlú cestu, aby nebodaj nezablúdil a nevdojak sa prstom dotknete sám seba a vo svojom vnútri úporne bojujete, aby ste  pokorne, ponížene, nevyslovili priznanie pred svojimi veriacimi: Som to ja, ktorý tu pred vami stojím.

Ale to sa nesmie stať. Radšej spusťte rétorickú tirádu naplnenú emóciami s kopou citátov z Biblie, po ktorých sa podaktoré citlivejšie ovečky aj rozplačú a  potom ovládnete svoj skrotený ukazovák, nad ktorým ste len na malý okamih stratili moc a ukážete na autora tohto textu. Presne tak, ako keď  zlodej kričí, chyťte zlodeja.

Nuž, aj takto sa dajú riešiť veci. Jeden z tisíc veriacich sa možno vážne zamyslí, začne rozlišovať pravdu od klamstva a hľadať lepšiu cestu, kým  ostatné ovečky sa po prečítaní týchto riadkov rozhorčia, označia to za nehoráznosť a poputujú poslušne ďalej tým istým smerom - do temného lesa v ústrety vlčej svorke.

Alojz Hric

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.