M. Majerník: Školská gramatika nebola mojou silnou stránkou, no sloh to vždy napravil.

Miroslav Majerník sa na­rodil v Stropkove, kde vychodil aj základnú ško­lu. Po absolvovaní stred­nej priemyselnej školy a neskôr aj vysokej školy v neďalekom Prešove za­čínal v polovici sedem­desiatych rokov v ro­botníckych povolaniach ako stavbár v ruskom Orenburgu na stavbe plynovodu. Po návrate z dvojročnej brigády aj s rodinou žil vo Svidní­ku a pracoval ako riadi­teľ Technických služieb v Stropkove. Po revol­úcii nejaký čas podnikal a svoju pracovnú čin­nosť skončil ako štátny úradník v diplomatických službách na Ukrajine v roku 2008 odchodom do dôchodku.

„Mojou veľkou záľubou už od detstva bola voda, lodičky, chytanie rýb, zá­ujem o politické dianie a vymýšľanie si rôznych príbehov. Tieto moje záľuby mi pomáhali aj počas môjho školské­ho vzdelávania. Školská gramatika nebola mo­jou silnou stránkou a tak sloh to vždy napravil, čo mi neraz pomohlo za­chrániť v škole známku zo slovenčiny. O rôznych zážitkoch svojich, ale aj sprostredkovaných, ktoré som si rôzne pri­krášľoval, som veľmi rád rozprával pri rôznych príležitostiach kamará­tom a známym. Neskôr už ako dospelí som si príbehy zo života, z rodi­ny zapisoval, ale iba tak pre seba. Hanbil som sa s tým vyjsť na verejnosť a nechával som všetko na potom. Z písania mi zostali niekoľko stoviek strán denníkov o rodi­ne, kamarátoch, pôvodu nášho mena a pod., ktoré som si neskôr prepísal a spracoval ako súkromnú rodinnú kroniku v troch zväzkoch pre mojich po­tomkov,“ otvorene ho­vorí spisovateľ a bloger Miroslav Majerník, ktorý po odchode do predčas­ného dôchodku ostal ak­tívny, mal veľa voľného času a nevedel čo s ním.

„Tráviť čas pri pive s ka­marátmi, alebo len tak pred televízorom som nepokladal za užitočné. Rozhodol som sa, že vy­užijem svoju záľubu v písaní. Najprv som skú­šal s blogovaním svojich postrehov najčastejšie so sociálnou tematikou a písaním komentárov k politickým a spolo­čenským udalostiam v rôznych periodikách. Po čase som sa trocha os­melil a tak som skúsil poslať nejaký osobný zá­žitok vo forme poviedky do celoslovenského ča­sopisu. Na moje prekva­penie mi ju uverejnili, dokonca poslali aj malý honorár a požiadali o ďalšiu. To ma povzbudilo a tak som sa dohodol s vtedajším redaktorom Stropkovského Spekt­ra Petrom Novákom, že pár svojich ešte kostrba­tých poviedok z prostre­dia pre niekoho bohom zabudnutého, ale pre mňa krásneho Stropko­va, pošlem aj do nášho okresného týždenníka,“ priznáva M. Majerník a dodáva, že pár povie­dok, ktoré boli vydané v regionálnom týždenníku, mali kladnú odozvu, čo bolo veľmi potešujúce a povzbudzujúce.

„Zišlo mi na um, že z mojich stropkovských detských príbehov napí­šem poviedkovú knihu. Ako na to mi prezradil známy stropkovský au­tor náučnej literatúry Marko Vateha, ktorý mi veľmi pomohol. Knihu redakčne upravila býva­la redaktorka a riaditeľ­ka Slovenského rozhlasu Košice, stropkovská ro­dáčka, pani Marta Sza­tterová. Knihu vydal Sta­no Kolcún. A pre mňa, obyčajného chlapca zo Stropkova, sa v roku 2015 stal zázrak. Kniha Preteky s časom, alebo príbehy, ktoré sa nestali legendami, boli na sve­te,“ priblížil autor, ktorý sa vydanej knihe potešil.

„Čítam často a veľa, naj­radšej o dávnej histó­rii, ale aj o tej nedávnej vojnovej. Mám rád lite­ratúru faktu, obdivujem slovenského prozaika minulého storočia Mila Urbana, >>> ale nejaký špecifický vzor spisovateľa ne­mám. Nie som školený spisovateľ, som ama­tér, ale to neznamená, že píšem len tak hala­bala,“ uviedol M. Ma­jerník, ktorý si našiel svoj vlastný štýl. Vo svojich písačkách, ako ich sám autor nazýva, preferuje jednoducho­sť a zrozumiteľnosť s nadväznosťou na pred­chádzajúcou kapitolou.

„Musím priznať, že k napísaniu románu zo súčasnosti Záhadná Tuláčka ma tak trochu inšpiroval Boris Filan jednou zo svojich pub­likácii o plavbe so spe­vákom Jožom Rážom v delte Dunaja. Skúsil som čosi podobné a tak z rôznych vlastných jachtárskych a rybár­skych zážitkov, ale aj zo zážitkov mojich ka­marátov, vyšla kniha o bezstarostnej a zábav­nej dovolenke štyroch už starších priateľov, ktorí si plnia detský sen na slnečnom Jad­rane,“ prezradil. „Ako som spomenul, mám rád históriu, tu vzdia­lenú, ale aj tú bližšiu. Keďže mám rád aj svo­je malé, ale za to naše mestečko, kde som sa narodil, rozhodol som sa pozrieť tak trocha do jeho minulosti. História Stropkova je tak trochu zahmlená, zanesená prachom času, ktorú v poslednom čase odkrý­va z rôznych archívov mestský historik Ľubo Šmajda. Tá ma inšpi­rovala k napísaniu tret­ej knihy Zrada rytiera Andreasa,“ povedal M. Majerník s tým, že ide o historický román zo­radený podľa storočí. V hlavnej úlohe vystupu­je malý kopček s ulicou okolo neho, na ktorom bol niekedy hrad sil­ných uhorských veľ­možov. Sú to príbehy podložené historickými udalosťami začínajúce v starobylom Stropko­ve. Jeho aktéri presa­hujú hranice mestečka a dostavajú sa ďaleko - dokonca až na Matyá­šov budinský kráľovský dvor.

„Moja posledná kniha Dragún jeho veličen­stva je inšpirovaná zá­žitkami môjho starého otca z prvej svetovej vojny, ktorej vydanie inicioval Spolok slo­venských spisovateľov. Je to historický, dob­rodružný protivojnový román plný dramatič­nosti a rôznych me­dziľudských zvratov. Je to malá kronika strop­kovských prostých mu­žov - vojakov, ktorí v mene cisára pána a Uhorskej vlasti odhod­lane ako vlastenci na­stupovali do nezmysel­nej vojny, kde v boji umierali, kosili ich cho­roby. Nakoniec tí šťast­nejší, ktorí prežili pek­lo vojny sa po rokoch vracajú naspäť domov, kde už niet žiadneho cisára,“ prezrádza a dodáva, že distribúciu knihy z vlastnej inici­atívy ponúkol naším knižným veľkoobcho­dom. „Ozval sa mi Ikar, ktorý podpísal so mnou zmluvu na reklamu a distribúciu tejto knihy a potom aj ďalších mo­jich literárnych počinov do siete slovenských kníhkupectiev,“ hovorí s radosťou v hlase.

A aké má autor plány do budúcnosti? „Ur­čite ich nejaké mám. Chcel by som v písaní pokračovať, čosi mám už pripravené, čosi pri­pravujem, ale vzhľa­dom na svoj vek nič neprezrádzam. Keď mi bude zdravie dopriate, rád sa podelím s moji­mi čitateľmi o nové prí­behy,“ uzatvára autor a rodák z nášho regiónu M. Majerník.

Podduklianska knižnica vo Svidníku zahrnula do svojho jesenného programu okrem iných zaujímavých podujatí aj besedu s autorom knihy Dragún jeho ve­ličenstva. Či to epide­miologická situácia na Slovensku dovolí, uvi­díme. Nateraz sa poho­dlne usaďte a začítajte sa do tohto strhujú­ceho a vzrušujúceho dobrodružného proti­vojnového románu.

-fec-