BRANISLAV TRÉGER: SOCIÁLNE SLUŽBY MUSIA REAGOVAŤ NA DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ AJ ODKÁZANOSŤ ĽUDÍ

Združenie miest a obcí Slovenska pozná výsledky prieskumu, v ktorom sa mestá a obce vyjadrili k otázkam týkajúcich sa výkonu posudkovej činnosti. Ich postoje potvrdili, že posudková činnosť je etablovaná originálna kompetencia v rukách samosprávy.

Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska sociálne služby musia reagovať na demografický vývoj aj odkázanosť ľudí. „Ak si uvedomíme, že v priebehu niekoľkých rokov sa zvýšil počet seniorov zo 400 000 na takmer 1, 2 milióna, je zrejmé, že sociálna politika samospráv nemôže byť postavená iba na financiách z miest a obcí,“ konštatoval Branislav Tréger, ktorý ďalej dopĺňa: „ZMOS pri formulovaní svojich riešení a návrhov mimoriadne precízne pracuje s dátami a aplikačnou praxou. Preto aj informácie získane z aktuálneho prieskumu poukazujú na realitu a odkývajú viaceré fakty.“

Ako samosprávy zabezpečujú výkon posudkovej činnosti? 
Z prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska vyplýva, že až 37,8 % samospráv vykonáva túto kompetenciu priamo, teda vo svojej réžii. Zabezpečenie posudkovej činnosti prostredníctvom spoločného obecného úradu využíva 21,8 % samospráv, z nich 2,2% ju vykonávaná v rámci spoločného obecného úradu aj pre iné obce. Ďalších 22,7 % ju nevykonáva ani jej vykonávanie nezabezpečuje. Zvyšných 15,5 % respondentov sa k danej otázke nevedelo vyjadriť.

Dôvody na spoluprácu v rámci spoločnej úradovne 
Z respondentov, ktorí v prieskume uviedli, že posudkovú činnosť zabezpečujú prostredníctvom spoločného obecného úradu ZMOS zisťoval dôvody tohto ich rozhodnutia. 54,2 % respondentov uviedlo, že dôvodom spolupráce sú výrazne nižšie náklady na zabezpečenia tejto činnosti ako keby ju robili samostatne. Ďalších, presnejšie 51,4 % respondentov to zdôvodnilo nedostatkom personálne zabezpečenie pre oblasť zdravotnej/lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti, ide o absenciu posudkového lekára alebo sociálneho pracovníka. Celkovo 10,3 % opýtaných uviedlo, že dôvodom spojenia do SOÚ bolo aj zamedzenie nátlaku zo strany občanov, ktorému by boli vystavení pri posudzovaní nárokov občana. Odbúranie klientelizmu a korupcie v rámci spoločného obecného úradu pri zdravotnej/lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti bol dôvod zabezpečovať ju v rámci spoločnej úradovne pre 10,3 % opýtaných. Iný dôvod uviedlo 3,7 % a zvyšných 5,6 % respondentov sa nevedelo vyjadriť.

Prečo niektorí obce  nevykonávajú posudkovú činnosť? 
Odpoveď na túto otázku sme získali od 22,7 % samospráv, ktoré posudkovú činnosť nevykonávajú. Táto skupina samospráv  uviedla viaceré dôvody. Prevládajúcim je  nedostatok personálnych kapacít, čo uviedlo až 52,3 % opýtaných. Pre 47,7 % z nich je dôvodom nízky rozpočet samosprávy. Celkovo 18,9 % samospráv uviedlo, že posudkovú činnosť zabezpečuje len ak sa občan na obec s takouto požiadavkou obráti, vtedy obec požiada o pomoc susednú samosprávu. Podľa 18 % opýtaných sa ale občania na nich s takouto požiadavkou neobracajú. Ako dôvod nevykonávania posudkovej činnosti lebo zastupiteľstvo túto problematiku nepovažuje za dôležitú  uviedlo 1,8 % respondentov. Iný dôvod uviedlo 2,7 % a nevedelo odpovedať 4,5 % opýtaných.     

Kto vykonáva posudkovú činnosť v komunále? 
Sociálneho pracovníka, zabezpečujúceho sociálnu posudkovú činnosť, ktorý je vlastným zamestnancom má 33,7 % samospráv. V prípade 13,7 % samospráv uviedlo, že túto činnosť pre zabezpečuje sociálny pracovník s oprávnením na výkon samostatnej praxe, s ktorým má samospráva uzatvorenú zmluvu. Že ide o sociálneho pracovníka, ktorý je povereným zamestnancom právnickej osoby, ktorú obec založila alebo zriadila (napr. z obecného sociálneho zariadenia) uviedlo 2,5 % samospráv. Iný právny vzťah k tomu zamestnancovi uviedlo 24,6 % respondentov a 25,6 % sa nevedelo vyjadriť.

Božena Kováčová, šéfka sociálnej sekcie Rady ZMOS a starostka obce Janova Lehota na margo prieskumu zdôrazňuje: „Posudkovú činnosť nie je možné oddeliť od dostupnosti sociálnych služieb, lebo posúdiť odkázanosť obyvateľa nestačí na to, aby mal automaticky nárok na riešenie, ktoré potrebuje. Jedno z východísk preto vidíme v systematickej podpore medziobecnej spolupráce v oblasti sociálnych služieb vrátane posudkovej činnosti. Je nám jasné, že obce sú limitované nielen financiami, ale rovnako aj odbornými kapacitami a personálnym zázemím, ktoré dokáže odkázaným obyvateľom poskytnúť sociálne služby v adekvátnom rozsahu aj kvalite. Zároveň sa ako nesmierne dôležitá ukazuje potreba jednotnej metodiky výkonu posudkovej činnosti, čo je parketa rezortu práce. Samosprávy sú však proti tomu, aby sa pod zjednotením posudkovej činnosti malo namysli jej odobratie samospráve a zastrešenie štátnymi úradmi.“ 

Prieskum zameraný na oblasť personálneho zabezpečenia zdravotnej a sociálnej posudkovej činnosti Združenie miest a obcí Slovenska sa realizoval v  čase od 9. júla 2020 do 31. augusta 2020, na reprezentatívnej vzorke 493 respondentov. Výsledky prieskumu budú slúžiť ako podklad na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, tento je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Súčasťou formulovaných záverov z prieskumu je aj tzv. druhostupňové triedenie dát, spoznáme postoje k tejto problematike s prihliadnutím na veľkostné kategórie obcí či jednotlivé regióny. Tieto a ďalšie dáta získané z prieskumu budú zároveň využité pre aktuálne realizovanú analytickú štúdiu ZMOS, ktorá sleduje posudkovú činnosť v samospráve a je realizovaná v rámci projektu Podpora kvality sociálneho dialógu. 

Michal Kaliňák
ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS

 

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.