MIMORIADNE OCENENIE PRE RIADITEĽA SLOVENSKÉHO ČERVENÉHO KRÍŽA VO SVIDNÍKU S. SAKALIKA

OD VYPUKNUTIA PRVEJ VLNY PANDÉMIE KORONAVÍRUSU AŽ DOTERAZ JE V NASADENÍ ŠESTNÁSŤ HODÍN DENNE.

Srdce na dlani je ocenenie výnimočných dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, jednotlivcov aj kolektívov za ich dobrovoľné aktivity uskutočňované v prospech iných v rôznych oblastiach spoločenského života, rozvoja komunity, ochrany životného prostredia, zdravia, kultúry, umenia, výchovy, vzdelávania a i., vykonávané bez nároku na finančnú odmenu alebo akýkoľvek honorár. Rovnako je aj ocenením výnimočných projektov, ktoré svojím poslaním menia veci k lepšiemu. Poslaním a zmyslom ocenenia je vyjadriť osobitnú vďaku tým, ktorí si vo svojom voľnom čase nájdu miesto na pomoc iným a všade tam, kde je to jednoducho potrebné.

Riaditeľ Slovenského červeného kríža vo Svidníku Slavomír Sakalik získal mimoriadne ocenenie ako koordinátor dobrovoľníkov. Dobrovoľníckej práci venuje skoro 30 rokov. Začínal ako dobrovoľník Slovenského červeného kríža (SČK) už na prahu dospelosti. Neskôr sa stal dobrovoľníkom Asociácie Samaritánov SR. V roku 2005 stál pri zrode Humanitárnych jednotiek (HJ) SČK a doteraz je členom vtedy jednej zo šiestich tvoriacich sa HJ na Slovensku. Bol členom rakúsko-slovenského tímu samaritánov, ktorí sa zúčastnili na medzinárodnom cvičení v Thajsku zameranom na pomoc obetiam zemetrasenia a vĺn cunami. Dnes už koordinuje mladších. Všetci držitelia mimoriadnej ceny v Prešovskom kraji sú nominovaní do národného oceňovania. Vo funkcii riaditeľa SČK ÚS Svidník pôsobí už štvrtý rok.

Pomáhal pri dopravných nehodách, živelných pohromách, svoju pomoc a dobrovoľnícke srdce ponúkol aj pri výbuchu bytového domu na Mukačevskej sedem. Venuje sa aj deťom a mladým zdravotníkom. Prostredníctvom tejto organizácie usporadúva S. Sakalik školské súťaže v poskytovaní prvej pomoci tak v okrese Svidník ako aj v okrese Stropkov. Mnoho ľudí sa každoročne teší na podujatie SČK vo Svidníku pod názvom Prvá pomoc rozprávkou, ktoré sa organizuje práve pod taktovkou riaditeľa S. Sakalika.

Od vypuknutia prvej vlny pandémie koronavírusu až doteraz je v nasadení šestnásť hodín denne. Táto práca si vyžaduje skvelé organizačné schopnosti, pretože ako sám hovorí, vždy je potrebné mať okolo seba ľudí, ktorí to cítia rovnako, ktorí majú chuť a ochotu pomáhať dobrovoľne bez nároku na akúkoľvek odmenu. Všade tam, kde je to treba. Vždy a za každých okolností.

„To, že sa venujem Slovenskému červenému krížu profesionálne, má spojenie s pôsobením mojej mamy v tejto organizácii, ktorá bola riaditeľkou SČK ÚS Svidník a naučila ma dobrovoľníctvu. Keď bolo treba, dobrovoľníčil som. Pomoc a dobrovoľníctvo mám v sebe, keď bolo treba postavil som sa a šiel som pomáhať mame. Ostalo to jednoducho vo mne,“ prezradil S. Sakalik a dodal, že hneď ako sa naskytla príležitosť, prihlásil sa do výberového konania na pozíciu riaditeľa SČK ÚS vo Svidníku, v ktorom sa mu podarilo uspieť. „V tomto povolaní som sa našiel, teraz robím to, čo ma baví a napĺňa. Moja práca je mojim poslaním. Každé obdobie tých štyroch rokov malo svoje nejaké etapy. Svoju prácu a povinnosti si ani nestíham uvedomovať, len ich plním. Hlavne teraz v tomto covidovom čase. Táto riadiaca funkcia obnáša mnoho - od zháňania finančných prostriedkov, sponzorov a darov pre fungovanie spolku až po zabezpečovanie podujatí, akcií a venovanie sa mládeži a dobrovoľníkom,“ priblížil s tým, že získavanie darcov krvi je tiež jeho cieľom, no tým najdôležitejším aj naďalej ostáva pomáhať ľuďom so zvládaním pandémie koronavírusu.

„Moje meno je známe a spájané so SČK vo Svidníku preto, lebo som vo výkonnej funkcii. Za mnou je však nespočetné množstvo dobrovoľníkov, preto by som nepovedal, že SČK Svidník sa rovná Sakalik, ale SČK Svidník sa rovná dobrovoľníci Červeného kríža, ktorí pomáhajú a bez ktorých by ma verejnosť nevnímala tak ako ma dnes vníma,“ zdôraznil S. Sakalík s tým, že presný počet dobrovoľníkov sa ani nedá zrátať.

„Môžem však povedať, že momentálne má SČK vo Svidníku 15 dobrovoľníkov, ktorí sa tomu venujú na sto percent. Pomáhajú tiež všetci moji známi a kamaráti, ktorých oslovím, hlavne teraz v ťažkej covidovej dobe. V marci, keď pandémia prepukla, sme sa viac preorientovali na pandémiu ochorenia Covid-19,“ povedal.

„Prvá vlna pandémie prebehla celkom ľahko. Tá druhá prebieha naozaj ťažko. Až teraz počas druhej vlny zisťujem, kto je mojim skutočným priateľom. Teraz sa vzťahy a povahy kryštalizujú, pretože niektorí „priatelia“ ma sklamali. Momentálne fungujem 16 hodín denne. Manželka a deti hovoria, že už ma doma ani nie je vidieť. Práve v čase, kedy už naozaj som na hrane svojich síl a žiadam hoci len malú pomoc, poniektorí odmietnu,“ zhrnul smutne riaditeľ SČK vo Svidníku. Svoje odhodlanie a zmysel pre dobrovoľníctvo prejavil aj počas výbuchu panelového domu na Mukačevskej 7 v Prešove. Nezaváhal a hneď po prijatí správy utekal pomáhať. A takýchto ťažkých situácií bolo v pracovnom živote tohto dobrovoľníka a riaditeľa SČK Svidník S. Sakalíka naozaj veľa. „Pri každej kritickej situácii alebo pri akejkoľvek prírodnej či inej katastrofe ma netreba dvakrát prosiť,“ zdôrazňuje. Dodávame, že v mnohých prípadoch je iniciátorom práve on sám a hovorí si, že chce a ide pomáhať. Za svoj najväčší úspech považuje S. Sakalik celoeurópsku súťaž z roku 2005. „Ešte ako dobrovoľník som sa spolu so svojim tímom zúčastnili celoeurópskej súťaže v poskytovaní prvej pomoci FACE 2005, kde sa nám podarilo získať piate miesto. Za sebou na šiestej priečke sme dokonca nechali tím Anglicka. Súťaž sa konala v rakúskom Bad Hofgasteine a v anglickom jazyku. Nebol to úspech len pre mňa osobne, či tím alebo samotný SČK vo Svidníku, ale bol to úspech hlavne pre Slovenský červený kríž, pretože to bolo dovtedy najlepšie umiestnenie slovenského tímu na takejto akcii,“ uviedol S. Sakalík s tým, že to bol akýsi míľnik, ktorý dosiahol s červeným krížom.

No tých míľnikov bolo samozrejme viac. S. Sakalik ako veľký človek a skvelý červenokrižiak získal ocenenie Srdce na dlani. „Bol to veľmi pekný pocit. Bolo to všetko také rýchle. Keď mi prišiel email, termín som si zapísal do kalendára. Ráno mi svietila pripomienka, že sa koná odovzdávanie ocenení v Prešove, lenže v ten istý deň som bol na pohrebe kolegyne, riaditeľky SČK Trebišov. Stretli sme sa tam štyria riaditelia a rozprávali sme sa o bežných veciach. Spomínali sme na pani riaditeľku. Paradoxom bolo, že SČK Prešov v ten deň získal ocenenie ako organizácia a ja ako koordinátor dobrovoľníkov. Žijeme veľmi rýchlo. Ocenenie samozrejme potešilo, blahoželali sme a ďakovali, no nerobíme to pre ocenenia. Robíme to pre ľudí,“ reagoval na získanie ocenenia Srdce na dlani, ktoré každoročne udeľuje Prešovský samosprávny kraj. „Minulý rok som bol tiež nominovaný, no ocenenie som nezískal. Tohto roku som bol nominovaný až dvakrát. Raz ako dobrovoľník a raz ako koordinátor dobrovoľníkov. Uspel som v tej druhej, čo ma veľmi potešilo. Ľudia ma vnímajú ako človeka, ktorý sa snaží pomáhať ľuďom. Dodalo mi to v tejto neľahkej dobe naozaj silu a utvrdilo ma v tom, že robím správne veci. Posunulo ma to zase o krôčik ďalej,“ neskrýval dojatie a radosť a dodáva:

„Strach teraz určite nemám. Priznám, že v prvej vlne som strach cítil, momentálne to už vôbec takto nevnímam. Dosť však vnímam správanie ľudí. Situáciu zľahčujú, nevnímajú to nebezpečenstvo a hrozbu, ktorá tu reálne hrozí. Deprimuje ma to, pretože nezodpovednosťou sa dá veľa pokaziť.“ S. Sakalik tiež upozorňuje, že ak človek prišiel do kontaktu s pozitívne testovanou osobou, neznamená, že musí ísť hneď na test, pretože je viac ako pravdepodobné, že test bude mať negatívny výsledok. Prečo? Ochorenie sa zvyčajne prejaví až približne na piaty deň od kontaktus  pozitívne testovanou osobou. Odísť v takomto prípade s negatívnym výsledkom je nebezpečné a ochorenie môže takýto človek šíriť ďalej bez toho, aby on sám mal nejaké konkrétne covidové príznaky.

-fec-

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.