PRI POBYTE V PRÍRODE URČITE NIE JE VHODNÉ ZVER KŔMIŤ, OBRÁTIŤ SA TREBA NA POĽOVNÍKOV ALEBO HOSPODÁRA.

AFRICKÝ MOR OŠÍPANÝCH U DIVIAČEJ ZVERI NEBOL V OKRESE SVIDNÍK ZAZNAMENANÝ, PRENÁŠA SA VŠAK AJ STOPOU.

Podľa slov povereného predsedu Obvodnej poľovníckej komory vo Svidníku Sergeja Varchola nebol v prírode v okrese Svidník zaznamenaný nárast počtu návštevníkov okolitej prírody. Odvozné cesty sú zamknuté, pár ľudí sa bežkuje, zopár ľudí sa vydá na prechádzku do prírody nadýchať sa čerstvého vzduchu. Nič neobvyklé sa nedeje a neboli zaznamenané ani žiadne iné problémy. V súvislosti s pobytom ľudí v lesoch OPK Svidník neodporúča širokej verejnosti lesnú zver prikrmovať.

NEPOTREBNÉ STARŠIE SENO VEDIA POUŽIŤ POĽOVNÍCI NA PRIKRMOVANIE ZVERI

„Ak by však mali záujem a chceli krmivo pre zver, treba sa určite kontaktovať na používateľa poľovného revíru alebo na hospodára a prostredníctvom nich realizovať prikrmovanie. Zo strany verejnosti to podľa môjho názoru nehrozí, pretože o to nie je záujem. Neviem o žiadnom takomto prípade. Ak je niekto, kto má nepotrebné staršie seno, môže kontaktovať poľovnícke združenie, aby to vyviezli do revírov tam, kde je to potrebné a vtedy, keď to je potrebné,“ povedal Sergej Varchol z OPK Svidník a dodal:

„Už od jesene by mali poľovnícke združenia byť pripravené na prikrmovanie a starostlivosť o lesnú zver počas zimného obdobia. Niektorí sa tomu venujú viac a niektorí menej. Sú aj takí, ktorí prikrmujú len kvôli odstrelu, keďže momentálne sú problémy s rozšírením afrického moru ošípaných (AMO) u diviačej zveri, ktorý ešte nebol vo svidníckom okrese zaznamenaný. Všade v okolitých okresoch už áno.“

AFRICKÝ MOR OŠÍPANÝCH V NAŠOM OKRESE NIE JE, PRENÁŠA SA DOTYKOM A STOPOU

Ako ďalej uviedol, z dôvodu AMO je dovolené loviť diviačiu zver bez rozdielu veku a pohlavia. „Keď diviak chytí vírus AMO, ktorý sa šíri hlavne dotykom, behom 24 hodín hynie. Vírus sa pritom šíri aj prenosom stôp. Zver migruje za potravou. V prírode sa tiež pohybujú ľudia i poľovníci, ktorý tento vírus dokážu preniesť na svojich topánkach. Takto boli zistené prenosy do súkromných chovov, no hlavná obava je, aby sa vírus AMO nedostal do veľkochovov. Vieme si predstaviť aké by boli potom ceny bravčového mäsa na trhu. Africký mor ošípaných však nie je prenosný na človeka. Rizikom však je, ak sa vírus dostane do drobnochovov alebo veľkochovov, kde by sa v takom prípade musel zlikvidovať celý chov. A v tom je ten problém. Poľovníci sa preto venujú tejto činnosti,“ prezradil.

KEDY JE LESNÁ ZVER V OHROZENÍ?

Poľovníci tiež zver prikrmujú. Z hľadiska práva poľovníctva zima ešte nedosahuje také teploty a podmienky, aby to bolo nevyhnutné. „Pre poľovníkov je prikrmovanie dôležité vtedy, ak sú teploty -20 stupňov aspoň dva až tri týždne za sebou. Ak sú však teploty mínusové len niekoľko dní a potom opäť dôjde k otepleniu a snehová prikrývka nie je aspoň 30 až 50 centimetrová, pre zver to nie je až taký veľký problém a vie si poradiť. Prikrmujú sa však hlavne jadrovým krmivom, najmä kukuricou. Tá je najdôležitejšia, aby zver bola na tom dobre a prežila zimné obdobie. Potrebné je aj objemové krmivo, teda seno. Vhodné by bolo aj dužinaté, ale to sa na mraze rýchlo kazí. Najvhodnejšia je teda kukurica a seno,“ priblížil S. Varchol.

Všetky spoločné poľovačky sú z dôvodu pretrvávajúcej pandemickej situácie na Slovensku zastavené. Neplatí ani výnimka z dôvodu AMO. „Spoločné poľovačky sa teda neorganizujú, poľuje sa individuálne. Práve 15. januára skončil odstrel jelenej zveri a do konca februára je dovolený odstrel diviačej zveri bez rozdielu veku a pohlavia a jelenčatá do konca februára s výnimkou. Čo sa srnčej zveri týka odstrel skončil 31.12., u trofejovej 30.9. Teraz je teda povolený lov diviačej zveri a jeleň prvá a druhá veková trieda, tie mladšie jelene a jelenčatá do konca februára,“ informoval.

ZASTAVENÉ SPOLOČNÉ POĽOVAČKY KOMPLIKUJÚ ODSTREL DIVIAČEJ ZVERI

Používatelia poľovných revírov musia realizovať schválený plán, ktorý schvaľuje Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, pretože tento plán je po schválení záväzný, aby nedošlo napríklad k premnoženiu zveri. Potrebné je likvidovať v schválenom rozsahu aj zver škodlivú (vlkov). „Čo sa týka registrácie odstrelu, podľa môjho názoru, v posledných rokoch každoročne je odstrel splnený bez väčších problémov, aj keď občas vyskočia nejaké tie drobnosti. Hlavne ak je požiadané o navýšenie odstrelu, čo sa nie vždy podarí zrealizovať hlavne v zimnom období. Horšie je to najmä s odstrelom diviačej zveri, pretože sú z dôvodu pandémie zakázané spoločné poľovačky. Práve na spoločných poľovačkách sa zrealizuje až 70 percent odstrelu. Plánovanie preto bolo náročné, viac sme sa museli venovať individuálnemu odstrelu, ako sa spoliehať na spoločné poľovačky,“ povedal S. Varchol s tým, že z hľadiska poľovníckeho hospodárenia vo svidníckom okrese nejaké veľké zmeny nie sú, poľovníci sa najviac venujú odstrelu diviačej zveri, aby sa nešíril africký mor ošípaných u diviačej zveri.

„Trocha menej je jeleňov vo štvrtej vekovej triede, tzv. kapitálnych, pretože sa prekračoval odstrel v tretej vekovej triede. Plán srnčej a jelenej zveri a aj diviačej sa plní každoročne, niekedy naozaj blízko k 100 percentám. Uvidíme ako dopadne táto sezóna 2020/2021, ktorá začína vždy v marci a končí 28. februára budúceho roka. V marci by sme tiež mali realizovať chovateľskú prehliadku trofejí za okres, ale nateraz neviem, či sa vôbec budeme môcť stretnúť. Momentálne nie sú možné zasadnutia komory, ani zasadnutia predstavenstva,“ dodal.

PENIAZE Z ŤAŽBY SÚ INVESTOVANÉ PREDOVŠETKÝM DO PESTOVNEJ ČINNOSTI

„Čo sa lesníckeho hospodárenia týka, môžem hovoriť len sám za seba. Vážnejšie problémy v tejto oblasti nie sú. Väčšinou to robíme tak, že zabezpečujeme požiadavky vlastníkov na kvalitné palivové drevo. Drevo, ktoré nie je vhodné na palivové účely, napríklad breza, osika alebo ihličnatá hmota, sa predáva na trh preto, aby sa nadobudli finančné prostriedky. Ak nejaké financie sú, tak sa investujú väčšinou do pestovnej činnosti, pretože je prvoradé, aby sa po vykonaní ťažby urobila aj nejaká výchova a poriadok,“ priblížil S. Varchol.

Uviedol, že ak je finančných prostriedkov viac, delia sa medzi jednotlivých podielnikov: „Zisk na urbároch je malý, väčšinou je to toľko, aby sme pokryli nevyhnutné potreby na existenciu a záujmy vlastníkov. Neťažíme však toľko, aby sme nagazdovali niekoľko tisíc eur. Pozeráme aj na to, aby les zostal lesom a aj napriek tomu, že by sme mohli ťažiť oveľa viac, trend u jednotlivých vlastníkov je ten, aby sa zanechal les aj pre budúce generácie. Zobrať z neho len toľko, aby sme dokázali existovať a urobili nevyhnutnú pestovnú činnosť.

Záujmom súkromných subjektov, ktoré v okrese tiež máme, je podľa môjho názoru jednoznačne zisk a nie to, aby ten les ostal. Myslím si, že ťaží a predáva viac,“ uviedol. Ceny pri predaji dreva kolíšu každoročne. Najhorší problém je s predajom ihličnatej hmoty, pretože z dôvodu veľkého množstva kalamitného dreva z Vysokých aj Nízkych Tatier ceny tejto ihličnatej hmoty poklesli. „Čo sa týka napríklad bukov, tu s odbytom a predajom problémy nie sú, lebo aj napriek tomu, že štát tlačí, aby sa prechádzalo na vykurovanie plynom, na dedinách je stále trend, pokiaľ ľudia môžu a vládzu, kúriť drevom, pretože pre niektorých je plyn trochu pridrahý,“ uzavrel S. Varchol z Obvodnej poľovníckej komory vo Svidníku, ktorý je zároveň

-fec-

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.