KOLLÁROVCI: „VO SVIDNÍKU SME ZAČÍNALI, VOČI PUBLIKU TU MÁME VÄČŠÍ REŠPEKT“

Poznajú ich všetky generácie. Tento rok budú sláviť 24 rokov na hudobnej scéne. Známa goralská kapela, v ktorej traja členovia - bratia Kollárovci, majú za manželky Rusínky, ani v čase „korony“ nelení. V českej v TV Šlágr už majú svoj vlastný program z domu a na youtube kanáli, kde majú ich piesne milióny videní, zverejňujú hit za hitom. Hoci ich koncerty opäť pribrzdili protipandemické opatrenia, namiesto turné si dnes užívajú svoje rodinky. Bratia Tomáš a Števo prezradili viac. Na Rusínskom festivale vo Svidníku ste stihli v septembri odohrať skvelý koncert. Ktovie, kedy budete môcť prísť medzi tunajšie publikum opäť. Opatrenia súvisiace s koronavírusom umelcov brzdia, no kontakt s publikom si napriek tomu udržiavate...?

- Sme veľmi vďační, že sme na festival vôbec mohli prísť a že tí ľudia prišli, aj keď to bolo v tom čase obmedzené na tých tisíc účastníkov. Snažíme sa o to, aby ľudia pri našej hudbe vypli a myslím si, že je to i poslanie muzikantov, hudobníkov a umelcov celkovo. Rozveseliť ľudí, aby zabudli na ten každodenný život, problémy, ktoré má každý z nás, lebo keby sme hrali len nejaké ťažké a depresívne piesne na zamyslenie, takých informácií je z každej strany dosť. Práve preto sa to snažíme robiť tak, aby sme ľuďom dokázali vyčariť úsmev na tvári, cez naše videoklipy a na koncertoch aj tieto dni.

Vaše rodinky sa rozrastajú. V tomto období, keď sa nedá vystupovať pred publikom, môžete byť častejšie doma. Vidíte teraz vo vašom muzikantskom živote teda aj výhody?

- Keď sa nedá vystupovať, tešíme sa z prítomnosti svojich rodín. Ak môžem povedať aspoň za seba, tá korona nie je možno v tomto celkom zlá...Čo sa týka rodiny, môžeme viac okúsiť ten pravý rodinný život. Predošlé roky to bolo všetko rozlietané, behali sme po celom Československu. Nemali sme čas. Teraz si môžeme aspoň viac užiť ten pravý rodinný život, rodinu, prítomnosť detí a našich polovičiek.

Aké sú vaše ďalšie plány v čase pandémie?

- Dnes je veľký problém, že tí ľudia sú neskutočne vystrašení, každý sa bojí vyjsť a prísť niekam, mať nejaký sociálny kontakt. Je to veľmi veľmi neistá doba, aj naše ďalšie plány sú také zmiešané, všetko potrebuje dlhšiu prípravu. Zatiaľ chceme natočiť čo najviac klipov, aby sme mali aspoň tú interakciu na fanúšikov cez sociálne siete.

Pochádzate z východu, hrávate v rodnom kraji často. Kam chodievate najradšej?

- Všade radi ideme. Východ a rodný kraj máme veľmi radi, kopec koncertov sme tu odohrali už od našich začiatkov práve tu, na východe, či je to Bardejov alebo Svidník. Celé toto okolie sú nášmu srdcu blízke, chodíme tu od našich začiatkov. Tu sme vyrastali, začínali možno s takým koncertovaním. V tomto regióne sme pred desiatimi rokmi začali hrávať svadby, bolo ich veľa, mali sme vybookované akcie i rok dopredu. Takže sme tu rozbiehali prvé muzikantské kšefty. Máme tu stále veľa dobrých spomienok, veľmi veľa priateľov, kamarátov. Spievať vo svojom regióne na druhej strane prináša i pocit zodpovednosti. Či už sme v Ľubovni, vo Svidníku alebo v Bardejove, cítime sa tu stále ako doma a tí ľudia nás aj tak berú, za čo sme im veľmi vďační. Tým, že nás tu ľudia poznajú, sú i oveľa kritickejší, takže stále ideme na javisko s veľkou zodpovednosťou pred to publikum. Sme radi, ak ľudia odchádzajú s príjemným pocitom. Aj my to vtedy cítime a lepšie sa nám hrá, ak si povedia: Oddýchli sme si. Určite sa cítime istým spôsobom unavení a zároveň nabití energiou. Takže je neskutočne cítiť tú interakciu na javisku.

Poznajú vás všetky vekové kategórie - deti, dospelí aj babičky. Ako to robíte, že viete zaujať viacero generácií?

- Na naše koncerty chodieva viacej mladých ľudí, ale aj staršie ročníky, čo nás veľmi teší. Sme milo prekvapení, že naša muzika má čo povedať aj im. Napriek tomu, že sú viac ovplyvňovaní modernou informačnou dobou a je pre nich ťažšie siahnuť k tradíciám. Osloviť ľudovou hudbou mladú generáciu z radov študentov nie je jednoduché. No myslím si, že sa to darí, je to pre nás hnací motor. Nevieme, ako to robíme, že vieme osloviť všetky kategórie, ale snažíme sa robiť muziku srdcom, a tak, ako najlepšie vieme, a prečo je to tak, to vie len ten, ktorý je nad nami. Nám je to teda ťažko hodnotiť, najlepšie, ak nás zhodnotí možno skôr fanúšik alebo niekto, kto nás pozná dlhé roky. No máme také porekadlo, s ktorým žijeme a aké si pripomíname, že: „Nič nie je staršie, ako včerajší úspech, včerajšia sláva...“ Takže snažíme sa byť stále nohami na zemi a vážiť si jeden druhého..

Máte široký repertoár piesní, ktoré z nich sú vám najbližšie?

- Určite áno. My stále hovoríme, že každý má byť hrdý na to, kde sa narodil, odkiaľ pochádza. My sme spod Vysokých Tatier, sme Gorali čiže obľúbená pieseň je naša goralská hymna (Goraľu, cy či ňe žaľ). Aj keď hovoríme, že nie je nič horšie, ako keď človek začne rozdeľovať ten slovenský národ, že: Toto sú Gorali, Rusíni, Šarišanci. Ale je to naša identita a práve to všetko nás spája, že my sme Gorali, vy ste Rusíni, a jeden druhého máme radi a rešpektujeme... Takže tá pieseň je možno taká nášmu srdcu najbližšia.

Hity z vášho najnovšieho albumu sú na kanáli youtube veľmi úspešné. Vaša vlastná tvorba zaujala aj iné ľudové kapely, ktoré hrávajú Vaše skladby na svadbách či hostinách a tak trochu Vás „imitujú“ na youtube. Čo na to hovoríte, nevnímate ich ako „plagiátorov“, ak si iní muzikanti niečo z vašej tvorby „prepožičajú“?

- Pieseň z nového klipu Kačmárečka sa veľmi dobre chytila, takže sa teším. Postupne sa snažíme naklipovať všetky skladby z albumu, mnohé sa nám už podarilo nahrať. Je to náročné zorganizovať, hlavne zosúladiť kameru, strih, réžiu, dať celú kapelu dokopy, pripraviť nejaký scenár. A môže nám len lichotiť, že tá tvorba sa páči aj ostatným muzikantom, ľudia nám posielajú veľa videí so skupinami, ktoré naše piesne hrajú. Aj keď sme my, muzikanti väčšinou kritickí jeden k druhému, keď to hrajú, myslím si, že sa im to páči a dôležité je, že aj tým ľuďom, ktorí si to žiadajú na svadbách, oslavách. Takže je dobré, keď sa nami inšpirujú.

Vaša tradičná akcia Stretnutie Goralov v Pieninách, ktorá mala byť tento rok jubilejná, sa nemohla uskutočniť. Čo všetko malo byť v programe, ešte to uvidíme?

- Tak, ako každoročne, aj v roku 2020 sme plánovali akciu Stretnutie Goralov v Pieninách, kde sme mali opäť privítať ľudí zo Slovenska, Čiech, Moravy, Poľska. Mal byť trošku nezvyčajný tým, že to malo ísť o 10. jubilejný ročník. Vlaňajší rok bol veľmi úspešný, bolo tam viac, ako 8-tisíc ľudí, čo je veľký záväzok pre nás, aby sme tých ľudí dokázali prijať, zabaviť, aby dostali tie organizačné veci, ktoré sú tam potrebné. Mali sme privítať viacerých interpretov, okrem nás teda mali vystúpiť: Franta Uher, Legendy se vrací, Karel Peterka z TV Šlágr, FS Goral zo Suchej Hory, naše pozvanie prijali i Kandráčovci či Vlasta Mudríková. Veľmi sme sa tešili, nevyšlo to, ale neberieme to nejako tragicky. Zdravie a život má prioritu a oveľa väčšiu cenu, takže čo viacej si priať? Základ je, že sme zdraví. Len to zdravie si želáme v tomto čase i všetkým a to, aby sme nestratili priazeň tých našich fanúšikov. Pevne veríme, že to vyjde na budúci rok s tým istým programom, ktorý bol plánovaný.

(mc)

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.