Až tretine sladkovodných rýb hrozí vyhynutie, varuje nová správa o stratených rybách sveta.

Sladkovodné rieky či jazerá predstavujú len percento vôd na Zemi, no práve v nich žije 51 percent všetkých druhov rýb a ¼ všetkých druhov stavovcov na planéte. Od tohto druhového bohatstva závisí nielen zdravie svetových riek a mokradí, ale aj živobytie stoviek miliónov ľudí. Sladkovodná biodiverzita však klesá dvojnásobne rýchlejšie ako biodiverzita oceánov či lesov a tisíce druhov sladkovodných rýb smerujú k vyhynutiu, varuje nová správa World’s Forgotten Fishes (Stratené ryby sveta).

 
Podľa dnes zverejnenej správy World’s Forgotten Fishes (Stratené ryby sveta) až jednému z troch sladkovodných druhov rýb hrozí vyhynutie. V Červenom zozname ohrozených druhov IUCN je uvedených ako vyhynutých až 80 druhov sladkovodných rýb, z toho 16 druhov pribudlo roku 2020.
 
Aj posledná Správa WWF o stave planéty, ktorá sleduje stav populácií voľne žijúcich živočíchov varuje, že k najväčšiemu poklesu biodiverzity dochádza práve pri sladkovodných rybách. Pokles sledovaných populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent, pričom v prípade populácií migrujúcich druhov rýb (napr. známy jeseter alebo losos, či exotickí migranti ako ázijský sleď hilsa či juhoamerický sumec) – je to 76 percent a v prípade veľkých rýb (s váhou nad 30 kg) dokonca katastrofických 94 percent.
 
Na svete bolo doteraz opísaných 18 075 druhov sladkovodných rýb a mnohé druhy stále čakajú na objavenie. Správa World’s Forgotten Fishes upozorňuje, že toto druhové bohatstvo je nevyhnutné nielen pre zdravie svetových riek, jazier a mokradí. Pre stámilióny ľudí na planéte predstavujú ryby jediný zdroj živočíšnych bielkovín a ďalšie milióny ľudí sú na nich ekonomicky závislé.
 
„Nikde na svete nie je strata biodiverzity tak akútna ako v našich riekach, jazerách a mokradiach a najjasnejším indikátorom škôd, ktoré páchame, je rýchly pokles populácií sladkovodných rýb,“ hovorí Stuart Orr, WWF líder pre oblasť sladkovodných ekosystémov. „Napriek významu, ktorý majú sladkovodné ryby pre komunity po celom svete, nie sú dopady na ne dostatočne zohľadnené pri rozhodnutiach o výstavbe vodných elektrární, výstavbe v nivách riek či v plánoch na využitie vodných zdrojov.“
 
Správa upozorňuje na devastujúce účinky kombinácií rôznych hrozieb, ktorým čelia sladkovodné ekosystémy a ryby, ktoré v nich žijú. Je to najmä ničenie biotopov, výstavba priehrad a ďalších typov bariér na voľne tečúcich riekach, nadmerný odber vody či znečistenie, ktoré sa do vôd dostáva z domácností, poľnohospodárstva a priemyslu. Okrem toho pôvodné sladkovodné ryby ohrozuje nadmerný rybolov, neohľaduplné rybárske postupy, šírenie inváznych druhov, dopady zmeny klímy, ale aj pytliactvo a nelegálny obchod.

 
Tieto hrozby sú prítomné naprieč regiónmi a Európa nie je výnimkou. Aj Európska environmentálna agentúra (EEA) práve zverejnila správu o prekážkach na európskych riekach. Vyplýva z nej, že na týchto riekach existuje viac ako milión bariér a asi 10 percent z nich je zastaraných. EEA upozornila, že bariéry sú jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré je 60 percent riek v Európe v zlom ekologickom stave. Bariéry bránia migrácii rýb, ale aj iných druhov živočíchov, ako aj prúdeniu sedimentov a živín. Správa zdôrazňuje tzv. „kumulatívny efekt“ viacerých bariér na tokoch: „Kumulatívny vplyv veľkého množstva riečnych bariér v Európe je jedna z hlavných príčin viac ako 80 percentného poklesu sladkovodnej biodiverzity a straty 55 percent sledovaných populácií migrujúcich rýb.“
 
„Existuje dlhý zoznam hrozieb, ktoré zhoršujú stav našich riek, jazier a mokradí a ohrozujú život v nich, no existuje aj zoznam riešení, ktoré môžu zabrániť kolapsu sladkovodných ekosystémov. Musíme chrániť posledné voľne tečúce rieky, obnovovať mokrade a riečne nivy a odstraňovať z riek prehradenia, v prvom rade tie, ktoré už dávno neslúžia svojmu účelu a prehradzujú rieky naprieč celým tokom. Takýchto projektov by sme mali, našťastie, vidieť stále viac nielen na európskych, ale aj na slovenských riekach,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
 
Od európskych krajín to vyžaduje Rámcová smernica o vode ako aj Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Jedným z cieľov stratégie je zabezpečiť 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek a podľa smernice majú krajiny dosiahnuť na svojich riekach dobrý ekologický stav do roku 2027. Dosahovanie týchto cieľov spája aj na Slovensku partnerov z rôznych sfér - Ministerstvo životného prostredia SR vrátane rezortných organizácií ako Štátna ochrana prírody SR, Vodohospodárska výstavba či Výskumný ústav vodného hospodárstva, s mimovládnymi organizáciami a univerzitami. Príkladom je integrovaný projekt LIFE, ktorý len koncom roka schválila Európska komisia a ktorého súčasťou je práve realizácia opatrení na revitalizáciu riek, ochranu biotopov rašelinísk, obnovu biotopov trvalých trávnych porastov a mokradí.
WWF Slovensko spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom a ŠOP SR tiež pracuje na zozname ďalších bariér vhodných na odstránenie, čo je jeden z najlepších prírode blízkych spôsobov spriechodnenia rieky. Začiatkom leta by sa mali spustiť práce na odstraňovaní bariéry na rieky Hučava.
 

Andrea Settey Hajduchová

WWF Slovakia

Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.