Kroje, tradície a obyčaje Sondeckých Lachov. Takto sa obliekali naši predkovia

 

 

Naši predkovia nosili sviatočné oblečenie hlavne do kostola, na sväté omše. V niektorých častiach nášho regiónu ľudia stále obliekajú lachovkské kroje na dôležité náboženské obrady. Je tak, napr. v Podegrodzí, obci nazývanej hlavným mestom Sondeckých Lachov. Práve tu pôsobí Múzeum sondeckých Lachów, pobočka Okresného múzea v Novom Sonči.

V múzeu v Podegrodzí môžete vidieť kroje Sondeckých Lachov. Sú súčasťou súkromnej zbierky Zofie a Stanisława Chrząstowských, milovníkov lachovského folklóru, po ktorých múzeum zdedilo svoj názov. Na výstave nájdeme medzi inými originálny pánsky kroj z roku 1937.

 

Niektorí ľudia považujú pánsky lachovský kroj za najkrajší poľský kroj. Bezpochybne je veľmi pôsobivý a nádherne zdobený. Sviatočný pánsky kroj tvoria dlhé široké nohavice, vesta a dlhý kaftan z tmavomodrej látky. Každý prvok kroja bol zdobený ručne vyšívanými symbolmi. Sondeckí Lachovia sa odlišujú tzv. „sercovkou” [špecifický motív], podobne ako horali „parenicou”.

 

Kvetinový motív_ ktorý môžeme vidieť na krojoch je však pre Podegrodzie zvláštny. Miestna farnosť v minulosti zahŕňala asi 40 dedín. Každá z nich sa chcela niečím odlíšiť a mala svoj charakteristický znak, ktorý by sme dnes nazvali „logom“. Obyvateľov Podegrodzia identifikoval práve tento motív.

 

Muži nosili aj biele zdobené košele, ktoré mali vždy zastrčené do nohavíc. Na krk si dávali tzv. „ciosek”, ktorý plnil podobnú funkciu ako v súčasnosti motýlik. „Ciosek“ je kus kartónu potiahnutý látkou s výšivkou alebo flitrami. Existovali aj slávnostné „ciosky“. Až do súčasnosti pretrval vlastenecký „ciosek“ Wojciecha Migacza, fotografa z Gostwice s bielo-červenými stuhami a orlom.

 

Pánsky kroj Sondeckých Lachov bol navyše doplnený koženým opaskom. Široký pás odkazoval na horalov a úzky na krakovský štýl. V našom regióne sa prelínali rôzne kultúry. Na hlave muži nosili klobúky. Na významné udalosti si ich zdobili, napríklad, pierkami alebo umelými kvetmi.

 

Čo sa týka ženského kroja, môžeme rozlíšiť kroj pre vydaté ženy a pre slobodné. Dôležitým symbolom vydatej ženy bol čepiec, teda prikrývka hlavy. Bolo zvykom, že si ho žena obliekla na vlastnej svadbe po polnoci, po „čepčení”, keď jej zastrihli alebo zastrčili vrkoč. Dlhé vrkoče boli skôr doménou nezadaných dievčat. Treba ale podčiarknuť, že aj vydaté, aj nevydaté ženy nosili na hlave šatky.

 

Čepiec bol bohato zdobeným prvkom, rovnako ako košeľa. Stojí za zmienku, že množstvo zdobení záviselo od toho, ako bohatá bola daná osoba. Kroje boli v minulosti vyšívané ručne.

 

Vydaté ženy nosili aj tzv. „katany”, teda ťažšie vrchné odevy. Okrem výšiviek doplnkovou ozdobou boli tzv. „organky”. Panny, namiesto „kataniek“ nosili korzety. Okrem toho ženy nosili korálky. Boli to skutočné korálky, a preto nie všetky dámy si mohli dovoliť viac ako jednu šnúru červených korálikov. Bohatšie ženy mali pripnuté aj krížiky.

 

Dámske sukne mali veľa vrstiev. Spodničky mali ženy chrániť pred chladom, keďže až do 20. rokov minulého storočia ženy nenosili spodnú bielizeň. Keď ide o sukne, naše prababičky sa riadili módou. Čím boli sukne širšie, tým boli módnejšie. Pokiaľ ide o dámske topánky, boli to čižmy na vysokom opätku alebo krpce.

 

Sondeckí Lachovia mali aj letnú verziu kroja. Muži v lete nosili dlhé ľanové košele s úzkym opaskom. Mali aj ľahké plátenné nohavice so strapcami dole. Ľahké oblečenie malo zaistiť pohodlie počas horúcich dní. Na výstave Okresného múzea môžete vidieť aj dámsky teplý kabát [poľ. katana] na zimu.

 

Rytmus života Sondeckých Lakov určovala príroda. Ročné obdobia znamenali pre našich predkov určité práce na poli, ktoré treba bolo urobiť. S roľníckou prácou súviseli aj mnohé zvyky. Napríklad dožinky, ktoré sú nazývané sviatkom úrody, boli vlastne poďakovaním za úrodu a zozbierané plody. Charakteristickou črtou tohto podujatia boli ozdobné dožinkové vence.

 

Počas zimy a Vianoc sa naši predkovia venovali spoločnému koledovaniu. Koledníkov, ktorí chodili z domu do domu, sprevádzali rohaté a chlpaté maškary. Na výstave podegrodzkého múzea môžete vidieť kozla s zatvárajúcou sa tlamou či turoňa s nosom z ježkových ihiel.

 

V Múzeu Sondeckých Lachov môžete vidieť aj svadobné prútiky, nazývané aj prútmi alebo vencami. Svadobný prútik odovzdávala neveste starejšia.

 

Symbolika tohto predmetu nie je jednoznačná. Výskumníci naznačujú, že môže byť symbolom panenstva nevesty alebo symbolom plodnosti a blahobytu pre nevestu a ženícha. V súčasnosti sa tento zvyk na svadbách nedodržiava. (s.siwulska@sadeczanin.info, fotografie zobrazujú interiér Múzea Sondeckých Lachov Zofie a Stanisława Chrząstowských v Podegrodzí)

 

 The project is co-financed by the Governments of Czechia, Hungary, Poland and Slovakia through Visegrad Grants from International Visegrad Fund. The mission of the fund is to advance ideas for sustainable regional cooperation in Central Europe.

 

Projekt je financovaný vládami Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenskej republiky prostredníctvom grantu Medzinárodného vyšehradského fondu. Cieľom fondu je propagácia nápadov udržateľnej regionálnej spolupráce v Strednej Európe.   

Autor: red
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.