Godome po lachosku, čiže slovníček najpopulárnejších nárečových výrazov

 

 

„Podgórsky pás je prechodovou oblasťou medzi horalským nárečím a dialektmi malopoľskej nížiny. Vyznačuje sa rôznorodosťou tak z etnografického hľadiska, ako aj pod vzhľadom nárečí. Fakt, že sondecký región patrí do prechodnej oblasti znamená, že v jazyku jeho obyvateľov, ktorí sa považujú za Lachov, môžeme nájsť na jednej strane znaky spoločné pre susedné nárečia: pás horských a nížinných nárečí, a na druhej – zreteľne odlišné vlastnosti sondeckého nárečia.

Sondecké nárečie, nazývane aj podegrodzkým nárečím, od názvu mesta Podegrodzie – hlavného mesta kultúry regiónu, ktoré sa nachádza v centre Sondeckého údolia, patrí k malopoľským dialektom Stredného predhoria, známeho aj ako horalsko-lachovský pás.”

Najpopulárnejšie nárečové výrazy Sondeckých Lachov:

alkiyrz [aľkiyž] – spálňa pre domácich v chate v minulosti åncykrys – výraz pre človeka alebo zviera so silným negatívnym dôrazom; alebo vec veľkej veľkosti, vyznačujúca sa nejakým znakom babcyn – (prídavné meno) niečo, čo patrí babke baciar – mladý, slobodný muž, ktorý vedie bezstarostný, bujarý život babski comber – Tučný/Mastný štvrtok (sviatok) bejdåk – blbec cacåny – v detskej reči: pekný, milý, dobrý chajtać sie – v jazyku mladšej generácie: ženiť sa, vydávať sa, brat sa chłodåk – chlapec, mladý muž alebo syn chyrlać – kašlať, chrapľavo dýchať, byť chorý, v zlom zdravotnom stave dociårać – úplne zašpiniť niečo, čo bolo len trochu špinavé donojcåk – kameň, pochádzajúci z koryta Dunajca, obyčajne silicit bielej farby fiziowaty – šialený, nevyrovnaný gacie – široké nohavice z mykaného materiálu, ktoré nosia muži počas leta gazda – hospodár, majiteľ farmy glåndzić – hovoriť zdĺhavo, nudne haratać – udrieť, rozbiť, zničiť, rozrezať alebo vytiahnuť, vyhodiť jak nie urok to sracka – porekadlo: ak nie jeden problém, tak druhý jåjceć – lamentovať, nariekať, stonať kastlik – nočný stolík pri posteli kåj – otázka týkajúca sa miesta (kde?), smeru, trasy (kam?) alebo slovo, ktoré nahradzuje miesto, atď. k(ł)osa [kôsa] – kosa alebo silná zima, mráz (prenesený význam) kytka – biely, chlpatý púčik kvitnúcej vŕbovej vetvy, z ktorej sa vyrábajú veľkonočné ozdoby; jahňada, „bahniatka“ laptåk – pohŕdavo o človeku, ktorý nevie držať jazyk za zubami, o žene: laptula maciupina – niečo veľmi malé, málo mecyjå – špecialita, jedlo alebo niečo špeciálne, výnimočné mzyć sie – o horiacom ohni alebo zdroju svetla, horieť slabým plameňom, svietiť veľmi slabo na bakier zyć – žiť s niekým v rozpore nabzdryng(ł)olić się [nabzdryngôlič šie] – vypiť príliš veľa alkoholu, opiť sa nieb(ł)oskie stw(ł)orzånie [nebôskie stwôžånie] – niekto, kto má hnusný, nechutný vzhľad nukać – hrabať sa, hľadať (ł)oberwaniec [ôbervanec] – zanedbaný muž, ktorý nosí potrhané oblečenie  (ł)obraźny [ôbražny] – ktorý sa ľahko urazí (ł)opołka [ôpolka] – oválny košík, s okrúhlym dnom a rúčkou, pletený z lieskového lyka (ł)orypać sie [ôrypač šie] – unaviť sa namáhavou prácou pach(ł)olå [pachôľå] – malé dieťa, malý chlapec paryjówka – nelegálne vyrábaná vodka, pálenka parzånica [pažånica] – vyšívaný motív v tvare srdca na pánskych nohaviciach alebo parené plevy, ktoré slúžia ako krmivo pre zvieratá pajda – veľký kus nejakého jedla robić ajwaj – spôsobiť hádku, rozruch; kričať ryktować sie – pripravovať sa k niečomu sakråmåncki – príznakové: veľmi veľký, veľmi silný, pevný; alebo v nadávkach: zlý se – krátka forma „pre seba” sikåwica – intenzívny, silný dážď siwucha – predtým druh nekvalitnej čistej vodky s modrou etiketou spyrka – slanina stulać – napr. hromadiť, šetriť swat – ten, kto sprostredkúva uzavretie manželstva turbować sie – mať starosti wiecheć – zväzok slamy, sena

Zdrojom pre uvedený slovníček bol „Słownik Gwary Lachów Sądeckich“ (vydaný v roku 2014 Obecnou knižnicou v Podegrodzí), autorom ktorého je Zenon Piotr Szewczyk. Slovník obsahuje asi 13 tisíc hesiel. Predchádza mu rozsiahly úvod, v ktorom autor opísal metodologické predpoklady práce, urobil etnografický opis regiónu, predstavil stav vedomostí o nárečiach sondeckého regiónu a uviedol základné informácie o gramatickom systéme podegrodzkého nárečia.

Slovník obsahuje aj rozsiahlu bibliografiu a zbierku 275 farebných ilustrácií, ktoré pripomínajú odchádzajúci do minulosti svet kultúry Sondeckých Lachov, ktorý pre menších obyvateľov je už takmer exotický.

Zenon Szewczyk získal titul doktora vďaka tejto publikácii a práca na slovníku „Słownik Gwary Lachów Sądeckich” mu trvala 30 rokov. Zenon Piotr Szewczyk je doktor jazykovedy, filológ, ekonóm. (zdroj: Zenon Szewczyk, „Słownik Gwary Lachów Sądeckich” (Podegrodzie, 2014), fot. JB – archív „Sądeczanina“)

 

   The project is co-financed by the Governments of Czechia, Hungary, Poland and Slovakia through Visegrad Grants from International Visegrad Fund. The mission of the fund is to advance ideas for sustainable regional cooperation in Central Europe.

 

Projekt je financovaný vládami Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenskej republiky prostredníctvom grantu Medzinárodného vyšehradského fondu. Cieľom fondu je propagácia nápadov udržateľnej regionálnej spolupráce v Strednej Európe.  

 
Autor: red
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.