Veľkú noc sme oslávili aj pod Duklou

Veľkonočné sviatky nám opäť priniesli pokoj a pohodu. Absolvovali sme sväté omše, liturgie, veľkonočné obrady, krížové cesty, požehnávanie jedál i tradičné oblievačky. A hlavne, Kristovo zmŕtvychvstanie. Veľká noc je slávnosť moci Krista Pána. „Je najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Nadväzuje na židovskú paschu - ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva,“ povedal giraltovský kňaz Andrej Murenko. Počas jeho detstva i pôsobenia ako kňaza sa podľa jeho slov slávila Veľká noc rovnako ako dnes. Avšak ju ľudia inak prežívali. VŠETKO BOLO DOMÁCE Požehnanie jedál patrí k najobľúbenejším veľkonočným tradíciám. Vo veľkonočnom košíku by nemal chýbať sladký koláč, nazývaný „paska“ alebo mazanec či bábovka, baranček, šunky či klobásy a domáce syry. Deti, samozrejme, nezabúdajú na čokoládové dobroty. Nie je to však o hojnosti jedál. Kedysi boli košíky plnšie a bohatšie, aby sa do nich všetko zmestilo. Vajcia boli farbené v klasických farbách – cibuľovom odvare, brezovej či repovej šťave. Aby sa vajcia pekne leskli, vajíčka sa natierali masťou. Voskom sa farbilo husacím či kačacím perom. „Na posväcovanie jedál ľudia chodili tak ako dnes, z každej rodiny aspoň jeden člen. V minulosti, keďže boli pomery skromnejšie, ľudia sa snažili na Veľkú noc do svojich košíčkov pridávať produkty vlastnej tvorby. Košíčky boli plné jedál, mäsa, nesmeli chýbať vajíčka. Dnes ich dopĺňajú čokoládové vajíčka, zajačiky či kuriatka. Vajíčka sa maľovali v prírodných farbách, dnes si môžete vajíčka zakúpiť už namaľované. Pred Veľkou nocou boli typické zabíjačky, spracovanie mäsa na Veľkú noc. Ľudia sa tešili na sviatky, vnímali tento čas a prežívali ho,“ tvrdí duchovný Murenko, ktorý svoju kňazskú prácu nevnímal nikdy ako povolanie, ale ako svoje poslanie. Dnes je podľa neho uponáhľaná doba, čas plynie veľmi rýchlo a niekedy si nestihneme uvedomiť, ako rýchlo veľkonočné sviatky prejdú. Za typický znak spájaný so sviatkami sa považuje šibačka. „Stále pretrváva a traduje sa dodnes. Na dedinách má väčší efekt ako v mestách, mladí sa na ňu veľmi tešia,“ dodáva. TRADÍCIA OBLIEVANIA Folkloristi z giraltovského súboru Topľan zvyknú každý rok hromadne oblievať členky súboru a nezabúdajú ani na svoje kamarátky i priateľky. Tradíciu si udržiavajú v krojoch a ak vyjde počasie, jazdia na koči. Tento zvyk majú zaužívaný už okolo dvadsaťpäť rokov. Ak im počasie nepraje, vyberú sa aspoň v menších partiách. Podľa vedúceho súboru Pavla Švača pre dievky povinná „nádielka“ vody nie je vždy príjemná, hlavne ak je zo studne. Napriek tomu, že mnohí rodičia sa niekedy snažia pred aktívnymi oblievačmi svoje dcéry ochrániť a ukryť, dievčatá si to rozmyslia a dvere otvoria, aby neporušili tradíciu a zostali celý rok pekné a zdravé. „Keď prídeme v kroji a zaspievame im, na všetky to zaberie a určite nás pustia dnu,“ tvrdí vedúci. Oblievačku vnímajú ako peknú tradíciu. „Je to pekné, no raz do roka stačí, aby sme boli zdravé. Oblievačovi viažeme podľa tradície mašle na korbáč a ten, ktorý získa mašľu, si zaistí tanec od dievčiny,“ žartujú sestry Tkáčové. (mc)
Autor: redakcia
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.