Aj ja som les - pomôže zmena „profilovky“ naozaj zachrániť les?

Mnoho občanov regiónu v súčasnosti registruje kampaň "Ja som les". Podľa slov organizátorov kampane je jej cieľom zastaviť devastáciu národných parkov a lesov na Slovensku. K iniciatíve združenie sa už pripojilo veľké množstvo občanov i známych tvárí showbiznisu. Niekedy však nestačí iba zmena „profilovky“ na Facebooku.

Zmena by mala v prvom rade nastať u každého z nás. Prírode môžeme pomôcť mnohými spôsobmi, zmena však musí nastať v prvom rade u nás. Skúste sa prejsť po lesnej ceste vo vašom okolí alebo okolo vodného toku. Kdekoľvek v prírode dnes narazíme na čierne skládky, okolo lesných ciest sa povaľuje mnoho odpadkov. Návštevníci lesov (a mnohokrát sú to i tí, čo hrdo na Facebooku zdieľajú motto „Ja som les“) mnohokrát neváhajú obaly od jedla a nápojov pohodiť kdekoľvek, bez ohľadu na to, akú dlhú dobu rozkladu má takýto obal. Združenie Ja som les však sleduje omnoho vznešenejšie ciele. Iniciatívou je zabrániť dranco-vaniu lesov v slovenských parkoch a lesoch. Splní však toto striktné dodržiavanie zákonov prirodzenej obnovy lesa naozaj svoj zámer? Lesoochranárske združenia často bránia v ťažbe dreva, ktoré je postihnuté kôrovcom a ich jednanie potom často navodzuje skôr opačný dojem. Zdá sa, že namiesto prirodzenej ochrany lesa a lesných porastov skôr prispievajú k devastácii ďalších častí zdravých lesov. Všetko sa cenu zachovania prirodzených biotopov a prirodzenej obnovy lesa.

PRISPIEVAJÚ ŠTÁTNE LESY K OBNOVE DREVÍN?

Rovnako tak lesoochranárske združenia poukazujú na drancovanie lesov a nezákonnú ťažbu dreva zo strany Lesov SR bez následnej obnovy. Avšak, nikdy nepadne zásadná informácia, že Lesy SR pri ťažbe, ktorá je plánovaná na 10 rokov dopredu, počítajú i s obnovou vyťažených objemov drevín. Pre porovnanie vám prinášame jednoduchý príklad ťažby a obnovy dreva v našom regióne pod Duklou. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky sa pri hospodárení v lesoch riadi platnými Plánmi starostlivosti o les (PSOL), ktoré sú vyhotovené na obdobie 10 rokov. V danom území v okrese Svidník sú vytvorené pre menšie celky tri plány starostlivosti o les Kapišová a Riečka. Predpísaný plán ťažby v území Kapišová predstavuje 67 100 m3. Celkovo bolo za dané obdobie 10 rokov vyťažených 44 500 m3 drevnej hmoty, čo predstavuje zníženie plánovaného objemu o cca 22 600 m3. V súčasnom období prebieha príprava nového plánu (PSOL) na obdobie r. 2018 - 2027. Výmera lesných porastov v oblasti Riečka (k. ú. Vyšný Orlík) je 480 ha. Plánovaná výška ťažby na obdobie platnosti plánu starostlivosti je 37 500 m3. Za obdobie 9 rokov platnosti bolo celkovo vyťažených 29 200 m3 drevnej hmoty. Predpokladá sa, že aj v tejto oblasti dôjde k zníženiu ťažby oproti plánu o približne 4000 m3. Áno, objem ťažby oproti predpokladanému plánu sa znížil. Ale možno si kladiete otázku, čo obnova pôvodných lesov. O odpoveď sme poprosili priamo Lesy SR: „Pri obnove porastov využívame väčšinou maloplošný podrastový hospodársky spôsob, pri ktorom dochádza pod obnoveným materským porastom k maximálnemu využitiu prirodzeného zmladenia. Samot-ný princíp podrastového hospodárskeho spôsobu spočíva v postupnom prerieďovaní mater-ského porastu v rozmedzí 20 až 40 rokov, kedy dochádza k vytvoreniu vhodných podmienok pre klíčenie a následné odrastanie rôznych druhov drevín,“ vyjadril sa k problematike hovorca spoločnosti Lesy SR Ing. Radko Srnka. Ako ďalej dodáva, „pri celkoch, pre ktoré sú vyhoto-vené PSoL Kapišová, Krajná Poľana, predstavuje podiel prirodzenej obnovy cca 62 %. Jedná sa hlavne o dreviny buk a javor. Dodatočne sú umelou obnovou – sadbou dopĺňané na plochách dreviny javor a jedľa. Podiel prirodzenej obnovy (hlavne buk, javor, hrab) pre územie s vyhotoveným PSOL Riečka predstavuje cca 70 %. Umelá obnova sa vykonáva dopĺňaním drevinami smrekovec, borovica a jedľa.“

DOPADY NAVRHOVANÝCH OPATRENÍ LESOOCHRANÁRSKYCH ZDRUŽENÍ SÚ NEISTÉ, VÝSLEDOK VŠAK UKÁŽE AŽ ČAS

Pravdou je, že v oblasti pod Duklou a v celom regióne sú smrekové lesy zastúpené len výnimočne (jedná sa o lesy obhospodarované spoločnosťou Lesy SR), kalamita spôsobená kôrovcom sa v našom regióne nevyskytuje. Zväčša sa jedná o jednotlivé vývraty a zlomy drevín buk a jedľa. Avšak, aj keď by malo ísť všetkým o rovnaký cieľ, ktorým je zušľachťovanie našich lesov a obnova drevín, v praxi to úplne dobre nefunguje. Spolupráca lesoochranárskych združení a Lesov SR v mnohých ohľadoch viazne, často je otázne, či sú rôzne združenia pri obnove lesa nápomocné, alebo tejto iniciatíve skôr bránia. Ukážkou je i kampaň Ja som les, ktorú registruje mnoho občanov. Na prvý pohľad je cieľ tohto hnutia ušľachtilý. Avšak, Lesy SR poukazujú na nepresné a neúplné informácie o dopadoch navrhovaných opatrení. Problémom je i samotná komunikácia. „Lesy SR štátny podnik sledujú iniciatívu My sme les, zameranú na šírenie témy ochrany národných parkov a vzácnych lesov Slovenska. Upozorňujeme však, že iniciátori tejto kampane verejnosti poskytujú neúplné informácie a neakceptu-jú potencionálne dopady navrhovaných opatrení. Lesy SR sú otvorené možnosti diskusie s iniciátormi tejto kampane, ako aj lesoochranárskymi zoskupeniami vo veci ochrany prírody. Musíme však konštatovať, že akákoľvek pozvanie bolo doposiaľ z ich strany ignorované,“ dodáva hovorca za Lesy SR Srnka. Na druhej strane je nutné podotknúť, že Lesoochranárske združenie Vlk v novembri zablokovalo napríklad ťažbu dreva v lesoch v oblasti riečky Ľutinka v Čergovskom pohorí a podalo trestné oznámenie na Štátny podnik Lesy SR Banská Bystrica. Štátne lesy začali podľa nich na Čergove rúbať posledné prirodzené jedľové bučiny na pozemkoch súkromných vlastníkov, vrátane pozemkov Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. Ubúdanie porastov má podľa združenia za následok i mimoriadne povodňové situácie v podhorských obciach so škodami na majetku i na životoch. Bežnému občanovi sa tak natíska otázka, kto je skutočným záchrancom lesov. Dôkazom sú i protichodné názory užívateľov na internete a na sociálnych sieťach. (red)


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk