Goralský folklór vo Svidníku

V piatok 17. novembra 2017 sa v zaplnenej koncertnej sále Základnej umeleckej školy vo Svidníku konala prehliadka goralského folklóru. Organizátorom podujatia bolo OZ JAMARO. Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky z programu Kultúra národnostných menšín 2017. Na podujatí sa predstavila goralská folklórna skupina z poľského mesta Zakopané (Podhale), ktorá je akýmsi nepísaným sídlom Goralov. Svojou účasťou podujatia poctili i Gorali zo Ždiaru, nechýbal pán Jozef Pitoňák, ktorý je známy výrobou valašiek, ktoré Gorali nazývajú ako „čupaga“.

„Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kam siahajú Vaše korene? Korene Vášho rodu? Odkiaľ pochádzate? Možno pre tých mladších to teraz zaujímavé nie je, no ako roky prichádzajú, človek sa občas zamyslí nad tým, kde a ako žili jeho predkovia. A tiahne ho to na miesta, na ktorých možno nikdy nebol, no keď tam prišiel, vedel, že tu je doma. A k tomu majú Gorali jednu krásnu vetu, a to, že každého vlka tiahne do lesa,“ uviedla v úvode moderátorka podujatia Mgr. Rozália Fuzériová.

A aj keď možno niektorých prekvapí, prečo sa koná prehliadka goralského folklóru práve tu, vo Svidníku, i tu, v meste pod Duklou, Gorali žijú. A nielen vo Svidníku a v jeho okrese, ale i v susednom Stropkovskom okrese, ale i Vranovskom a Bardejovskom. Gorali, ktorí tu žijú, zatiaľ o sebe nedali veľmi vedieť, pretože sa viac-menej zžili práve s rusínskom kultúrou, či zvykmi a tunajším prostredím.

A ako sa do tohto regiónu vlastne Gorali dostali a odkiaľ? To ozrejmila moderátorka večera: „V poľskom meste Zakopané, ktoré je akýmsi nepísaným sídlom Goralov, bol za najstarší goralský rod považovaný rod Gonšenicov, ktorý siaha až do roku 1530. Potomkovia tohto rodu sem do regiónu prišli za lepším životom okolo roku 1900. V tom období prišlo len do samotnej obce Duplín viac ako 20 goralských rodín, okrem rodiny Gonšenicovej to bola napríklad i rodina Pabinová, Garaľovská, Stašeľová či Jendroľová. Títo žijú i tu vo Svidníku spolu s ďalším goralským rodom Palubovcov a ďalšími, ktorí sú tak ako všetci Gorali hrdí, dobrí a statoční ľudia.“

Prítomným sa prihovoril i už spomínaný Jozef Pitoňák zo Ždiaru, ktorý v krátkosti opísal, čo všetko má obsahovať pravá goralská „čupaga“ a priblížil tiež históriu Goralov a ich zvyky. V závere vyjadril veľkú radosť a potešenie nad tým, že i tu, v tomto regióne, žijú Gorali. Humorným slovom sa následne prihovorili i ďalší hostia zo Ždiaru.

Na podujatí nechýbalo ani pasovanie za Gorala, resp. za Goralku, pri ktorom zaznelo Desatoro Gorala, ktoré má každý z nich vo svojom živote dodržiavať.

Súčasťou prehliadky bola aj výstava obrazov maľovaných na sklo, ktorých autorkou je pani Mária Gasienica - Gladczan zo Zakopaného a tiež ručne vyrábané goralské spinky (ozdoba mužskej košele) autora Michala Sieczku. Hostia si tiež mali možnosť pozrieť výstavu goralských krojov a ochutnať chutný syr – oštiepky, korbáčiky a goralskú vodku.

V závere sa všetkým prítomným prihovoril primátor mesta Ján Holodňák, ktorý práve v tento deň oslávil svoje narodeniny. Ukončením prehliadky bola dobre známa, nepísaná hymna Goralov- Góralu czy ci ne żal.

Organizátori podujatia – OZ JAMARO v zložení Mgr. Jaroslav Krajkovič, Mgr. Martin Gonšenica a Mgr. Rozália Fuzériová by sa i touto cesto chceli poďakovať všetkým, ktorí pomohli pri realizovaní podujatia. Boli to Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý toto podujatie finančne podporil z programu Kultúra národnostných menšín 2017, Gas familia, mesto Svidník, Aquaruthenia Svidník, televízia Zemplín, Folklorista.sk, regionálne noviny Dukla a Podduklianske novinky. Rovnako patrí veľká vďaka i účinkujúcim - folklórnej skupine zo Zakopaného a hosťom zo Ždiaru. V neposlednom rade organizátori ďakujú všetkým, ktorí sa zúčastnili prehliadky goralského folklóru. (rf)


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk