Pravoslávne Vianoce v Roztokách

V sobotu si tisíce pravoslávnych veriacich po celom sve­te zasadlo k štedrovečernému stolu, aby oslávili Rožde­stvo Isusa Christa podľa juliánskeho kalendára. My sme sa o typických pravoslávnych Vianociach porozprávali s pani Helenou Poperníkovou z obce Roztoky.

Ako u Vás vyzerá Štedrá večera?

V prvom rade treba povedať, že večera musí byť pôstna, to znamená žiadne mäso alebo klobása. Najprv sa je cesnak s chlebom a medom, kapustnica s dusenými zemiakmi, nasledujú pirohy, ktoré robím trojitým spôsobom, a to s kapustou, so zemiakmi a so slivkovým lekvárom. Po pirohoch nasleduje mačanka, taktiež s dusenými zemiakmi, potom makové bobaľky. Bobaľky robím aj kakaové, keďže niektorí členovia mojej rodiny ich majú radšej s kakaom než s makom. Ďalším chodom je ryba so šalátom, ale to je už skôr modernejšie jedlo. Ako posledné sa u nás je fazuľová polievka so slivkami. Samozrejme pri večeri nesmie chýbať prípitok, koledy a čo je najdôležitejšie - modlitba.

Ako si pamätáte na slávenie Štedrého dňa v minulosti?

Ráno musela vstať gazdiná skôr, aby mohla pripraviť všetky jedlá na večeru a napiecť koláče s jablkami alebo makom. Ako deti sme zdobili vianočný stromček až na Štedrý deň a nie týždne dopredu, ako sa to zvykne robiť teraz. Nemali sme nakúpené nijaké ozdoby, ale všetko sme si vyrábali sami, napríklad reťaze zo slamy alebo papiera. Vždy pred štvrtou hodinou poobede zazvonil v cerkvi zvon, ktorý zvolával celú dedinu k štedrovečernému stolu. Pred večerou sme sa išli umyť k potoku, aby sme boli zdraví a častokrát bolo potrebné vysekať dieru do zamrznutej vody. Gazda so sebou zobral sviečku a chlieb a pred umytím vodu prežehnal. Pri večeri sme nemali žiadne taniere alebo príbor, jedlo sa len z jednej misy a pod stolom sme mali slamu. Po večeri sme už všetci netrpezlivo čakali na príchod koledníkov.

Keď si porovnáte Vianoce v minulosti a Vianoce v súčasnosti, v čom vidíte najväčší rozdiel?

V dnešnej dobe mi to pripadá, že z Vianoc sa stala komerčná záležitosť a všetko sa točí len okolo darčekov. V minulosti sme dostali skaramelizovaný cukor a vedeli sme sa tešiť aj z takýchto maličkostí. Neboli televízory, a preto sa ľudia po večeri navštevovali, prinášali čo napiekli a bolo im dobre. Dnes sa to už vytráca, možno na dedinách je to ešte iné ako vo veľkých mestách. Ja som vždy dodržiavala také zvyky, ktoré som sa naučila od svojich rodičov. Netreba zabúdať na to, prečo oslavujeme Vianoce, že sa narodil Spasiteľ, ktorý prišiel spasiť tento svet, a preto musíme vzdať úctu najmä Bohu. (lj)


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk