Rusíni si budú pripomínať 100 rokov od vzniku ČSR. K vládnemu návrhu zákona majú výhrady

V Prešove sa v sobotu 27. januára 2018 uskutočnilo 25. zasadnutie Okrúhleho stola Rusínov Slovenska (OSRS). Platforma hovorila o prioritách v rámci financovania kultúry svojej národ-nostnej menšiny či pláne osláv 100. výročia vzniku 1. Československej republiky. V programe rokovania sa vyjadrili aj k vládnemu návrhu zákona, ktorý má umožniť pričlenenie nefunkčnej obce k susediace obci. Rusíni si na zasadnutí pripomenuli aj to, že presne pred 23 rokmi bola v Bratislave slávnostne vyhlásená kodifikácia rusínskeho jazyka.

V programe zasadnutia OSRS bolo vytvorenie plánu aktivít k vzniku ČSR – spoločného štátu Čechov, Slovákov a Rusínov. Rusíni sa hlá­sia k odkazu 1. Československej republiky, ktorej boli súčasťou ako štátotvorný národ spolu s Čechmi a Slovákmi a vďaka ktorej dnes existuje aj samostatná Slovenská republika. Svojimi aktivitami chcú počas tohto roku pripomínať fak-ty, o ktorých sa po roku 1945 mlčalo a ktoré dodnes zostávajú v zabudnutí.

100 rokov ČSR – štát Čechov, Slovákov, Rusínov

V máji 1919 politická reprezentácia Rusínov, po predchádzajúcom ple­biscite Rusínov v USA z decembra 1918, prostredníctvom Užhorod­ského memoranda, dokumentu, ktorý vznikol v rámci Centrálnej ruskej (rozumej rusínskej) národ­nej rady, rozhodla, že sa Rusíni so svojimi územiami chcú pripojiť k novovzniknutému štátu – Českoslo­vensku, ako autonómna oblasť. O tom informovala ešte v tom istom mesiaci v Prahe viac ako stočlenná rusínska delegácia prezidenta Ma­saryka.

10. septembra 1919 bola podpísa­ná mierová dohoda v Saint-Ger­main-en-Laye, podľa ktorej sa Podkarpatská Rus stala súčasťou Československa ako autonómna zem s vlastným snemom, ktorý mal mať zákonodarnú moc v otázkach miestnej samosprávy, školstva, ná­boženstva a pod. Podľa čl. 10 tejto dohody bolo stanovené: „Česko­slovensko sa zaväzuje, že zriadi územie Rusínov na juh od Karpát v hraniciach, určených čelnými moc­nosťami spojenými a združenými, v rámci štátu československého ako samosprávnu jednotku, ktorá bude mať najširšiu samosprávu zlúčiteľ­nú s jednotnosťou štátu českoslo­venského.“ Medzinárodnoprávne uznanie pripojenia Podkarpatskej Rusi k Československu bolo potvr­dené aj v Trianone v roku 1920.

OSRS chce v rámci jubilea predo­všetkým zvyšovať informovanosť o tom, že Rusíni v 1. ČSR neboli len jednou z národnostných menšín, ktorá sa ocitla v hraniciach novo­vzniknutého štátu. Politická repre­zentácia Rusínov sama usilovala o pripojenie rusínskych území k ČSR spolu s vydobytím si osobitých politických práv pre svoje územia. Napriek tomu, že podmienky au­tonómie zakotvené v mierovej do­hode neboli Rusínom v 1. ČSR spl­nené, predsa len mali Rusíni svojho vlastného guvernéra pre Podkarpat­skú Rus, politickú reprezentáciu a prísľub naplnenia autonómie. Rusí­ni tak boli spolu bratskými národmi Čechov a Slovákov štátotvorným národom.

Aj preto bolo predstavené logo, ktoré bude tento rok sprevádzať rusínske aktivity pripomínajúce sté výročie republiky. Základnou my­šlienkou, z ktorého logo vychádza, sú písmená ČSR, pričom písmená ČSR neoznačujú len Českosloven­skú republiku, no aj štát Čechov, Slovákov a Rusínov. Organizácie a inštitúcie, ktoré sú členmi rusínskej platformy, na tento rok pripra-via niekoľko podujatí, ktorými si toto významné jubileum, kedy sa Rusí­ni dostali na politickú mapu sveta, pripomenú. Medzi plánované akti­vity patrí zorganizovanie vedeckej konferencie o Rusínoch a 1. ČSR, premietania dokumentárneho filmu V osídlach veľmocí. Zápas pod­-karpatských Rusínov o miesto v rodine európskych národov, a ako poznamenal predseda OSRS Ján Lipinský, v tomto roku bude mať premiéru aj dokumentárny film o maliaroch uz-návanej Podkarpat­skej školy maľovania, aby sa do po­vedomia dostalo to, že Rusíni boli neoceniteľným prínosom pre Čes­koslovensko aj v kultúrnej oblasti.

Výhrady k vládnemu návrhu zákona

Členovia OSRS dnes hovorili aj o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 396/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskor­ších predpisov. Ním sa má umožniť pričlenenie nefunkčnej obce, teda takej, ktorá po vykonaní dvoch po sebe idúcich voľbách do orgánov samosprávy obcí nemá obecné za­stupiteľstvo ani starostu obce, k susediacej obci, ktorá sa nachádza v tom istom okrese, ak s tým susedia­ca obec súhlasí.

Rusínski predstavitelia si uvedo­mujú vážnosť problematiky ne­funkčných obcí a rozumejú, že toto doplnenie zákona má byť riešením situácie. No zároveň upozorňujú, že o pričlenení obce by nemali rozho­dovať len úrady a taktiež by sa pri takomto vážnom kroku, ktorý zna­mená nezvratné vymazanie obce z mapy, malo prihliadať aj na národ­nostný princíp.

Preto by OSRS privítal, ak by zákon obsahoval články o tom, že o pri­členení nefunkčnej obce rozhodujú obyvatelia tejto obce miestnym referendom a následne miestnym referendom o pričlenení rozhodujú aj obyvatelia obce, do ktorej má byť pričlenená. V prípade obcí, v ktorých žijú príslušníci národnost­nej menšiny, by sa nemalo prihli­adať len na to, ktorá susedná obec je najbližšie k nefunkčnej obci, ale ak je to možné, pričleniť obec k najbližšej obci, v ktorej taktiež žijú príslušníci tej ktorej národnostnej menšiny. V prípade, že sa v zákone nebude prihliadať na národnostný princíp pri pričlenení nefunkčných obcí, má OSRS vážne obavy, že na územiach, kde sa lámu hranice osídlenia národnostnou menšinou a majoritným obyvateľstvom, môže dochádzať k necitlivému pričle­ňovaniu k obciam s majoritným obyvateľstvom, v ktorých už nikdy nebudú mať národnostné menšiny nad 20 percent obyvateľstva, čím menšinové obyvateľstvo stratí prá­va na používanie svojho jazyka v úradnom styku, vo verejnom pries­tore atď. To by znamenalo podporu asimilácie, s ktorou nielen Rusíni, ale ani ďalšie národnostné menšiny, ktorých obcí sa to môže tiež dotkn­úť, súhlasiť.

OSRS zároveň upozorňuje, že lep­ším riešením, ako pričleňovanie obcí, by bolo vrátiť do regiónov ži­vot, teda vytvoriť podmienky na pri­tiahnutie investícií do zanedbaných regiónov, aby v nich mohli vznikať pracovné miesta a obyvatelia ne­museli odchádzať za prácou len do jednej časti Slovenska, prípadne do zahraničia. Takéto vyľudňovanie obcí, čoho následkom je neskôr aj tzv. nefunkčná obec, je v mnohých prípadoch aj vyľudňovanie prirod­zených regiónov národnostných menšín žijúcich na Slovensku, čo nemá priaznivý efekt pre prežitie a ďalší rozvoj týchto komunít a skôr to pomáha urýchľovaniu asimilácie.

Peter Medviď, tlačový hovorca OSRS


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk