Kam smeruje cestovný ruch?

Kvalitné zariadenia cestovného ruchu (CR) a kvalitné ľudské zdroje sú dva rozhodujúce faktory, ktoré sa priamo  podieľajú nielen na zvyšovaní príjmov z CR, no najmä na tvorbe výnosov, ktoré sú očistené od priamych nákladov a sú presnejším obrazom dosahovaných ekonomických ukazovateľov, či už je to napr. rentabilita zariadení CR, ktorá je odrazom efektívneho riadenia podniku a zhodnotenia vložených nákladov s dosiahnutým ziskom.

CR patrí medzi odvetvia, kde rozhodujúcim činiteľom sú prírodné a umelo vytvorené podmienky jeho rozvoja  a kvalifikované ľudské zdroje. Čím atraktívnejšie prostredie, tým vyšší záujem turistov, čím kvalitnejšia pracovná sila, tým atraktívnejšia ponuka a zhodnotenie toho, čo vytvorila príroda a človek s konečným efektom a tým je „spokojnosť turistu s nezabudnuteľnými zážitkami“.

Najmenej rozvinuté okresy, medzi ktorými je i okres Svidník majú najviac atrakcii, najkvalitnejšie prírodné podmienky pre obyvateľov, ale i pre  pobyty turistov, no výkonnosť turizmu majú na Slovensku najnižšiu, aj keď z ôsmich slovenských lokalít UNESCO pokrývajú štyri a ležia v susedstve dvoch. Každý okres vidí svoju prioritu, najmä v jeho kultúrno-poznávacích a vidieckých formách. Celkový podiel ubytovaných v najmenej rozvinutých okresoch je len necelých 5 % na celkovom počte ubytovaných v SR.

Bývalá externá poradkyňa pre CR splnomocnenca pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov Úradu vlády SR veľmi výstižne nazvala v časopise TREND TOP v cestovaní, svoj príspevok “Ako zmeniť cestovný pokoj na cestovný ruch“.

Problematika najmenej rozvinutých okresov  rezonuje na národnej úrovni od roku 2015, kedy správne vláda sa rozhodla postupne podporovať 19 okresov. Zámer fantastický, skutočnosť žalostná.

Aby vôbec cestovný ruch a cykloturistika ako súčasť CR v okrese Svidník nabrala správny smer, vláda SR finančne podporila cez Centrum podpory regionálneho rozvoja okresu Svidník spracovanie Stratégie rozvoja CR a cykloturistiky pre okres Svidník. Stratégia bola spracovaná, odborný posudok zo strany poradcu pre CR splnomocnenca pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov bol kladný, no v okrese niet inštitúcie, ktorá by túto stratégiu schválila, aby sa stala záväznou, čím by sa mohla konečne aj implementovať. Záujmové združenie Dukla, ktoré založili podnikatelia CR a ktoré malo stratégiu uvádzať do praxe, zostalo nefunkčné, pretože nebol schválený príspevok na činnosť združenia. V Stratégii spracovatelia navrhovali, aby stratégiu implementovala Oblastná organizácia CR Šariš -  Bardejov s tým, že zriadi vo Svidníku detašované pracovisko, no odpoveď riaditeľa bola, „čo mi s tým, však vo Svidníku máme člena organizácie mesto Svidník, nech to implementuje ono. Trošku zvláštne riešenie, nie? Pri spracovaní Stratégie rozvoja CR a cykloturistiky v okrese Svidník 2018 – 2024 sa stanovili odvážne ciele, ktoré by sa mali dosiahnuť naplnením vízie, plnením vytýčených cieľov a postupným uplatňovaním opatrení a aktivít, ktoré sú v Stratégii zahrnuté. Nejedná sa o konkretizované aktivity s presným určením, ale o vytýčenie postupných krokov v jednotlivých oblastiach, aby sme mohli v roku 2024 skonštatovať, že stanovená vízia v Stratégii je v okrese  naplnená. Prešiel však rok a nič sa nedeje.

V sedemdesiatich až osemdesiatich rokoch v zariadeniach Dukelského múzea podľa kníh návštev ročná návštevnosť bola okolo 500 tisíc návštevníkov, v roku 2017 navštívilo Slovenské národné múzeum a Vojenské historické múzeum necelých 30 tisíc návštevníkov. Nebyť kúpaliska Aquaruthenia – Vodný svet Svidník a spomínaných zariadení ani nevieme, že je hlavná letná turistická sezóna.

Pripravenosť niektorých zariadení a čistota prostredia je katastrofálna. Ani jedna funkčná vyhliadková veža, síce sa hrdíme nápisom Údolie smrti, ale už niet sily odstrániť podpory od informačných tabúľ po roku a vedľa vyhliadková veža je nevyužiteľná, pretože nemá na rebríkoch nástupnice. Ak je nefunkčná, bolo by služné aspoň pre návštevníkov napísať dôvod, jej stavu. Neďaleká zarastená studnička a pri nej páchnuci  močiar tiež nepridáva na kráse tohto krvou preliateho miesta. Parkoviská a odstavné plochy popri cestách sa stali skládkami odpadu. Ak existujú hygienické zariadenia na odstavných plochách v zahraničí, prečo naše parkoviská nie sú takto vybavené. Z toho všetkého mi vyplýva, že akoby sme nemali ani snahu vytvárať podmienky nato, aby náš okres patril medzi rozvinuté okresy s cestovným ruchom. Treba, si uvedomiť, že práve turisti sú chodiace peňaženky, ktoré nám prinesú peniaze až k nám. No k tomu je potrebné si uvedomiť, že v sezóne niet oddychu pre tých čo služby v CR poskytujú. Nemôže sa stať, aby zariadenia počas víkendov boli zatvorené a nehovoriac o sakrálnych pamiatkach UNESCO do ktorých sa veľmi ťažko dostanete. Ak Ministerstvo kultúry SR v rámci programu „Obnovme svoj dom“ a iných  programoch poskytuje finančné zdroje aj na tieto kultúrne pamiatky, potom je potrebné z pozície ministerstiev a samosprávnych krajov riešiť nielen vstupy, ale i formy platieb vstupného, aby tieto financie mohli vykryť spotrebu energií a bežných opráv sakrálnych pamiatok. Ak máme vytvárať produkty tak, aby hosť odchádzal s bohatými zážitkami z pobytu, tak veru zatvorené brány pamiatok vytvárajú opačný efekt. V súčasnom období je v regiónoch dostatok financií a to v rámci operačných programov, dotácii, z Akčného plánu a finančných zdrojov pri realizácii Stratégii CLLD v MAS DUKLA a TOPOĽA, tak ich konečne efektívne využime. Neopravujme z týchto zdrojov mosty v meste, nato predsa sú iné možnosti, ale  rozvíjajme  tie služby, ktoré vytvárajú pracovné miesta.

Ak samotní zodpovední pracovníci z oblasti CR hovoria o nenaplnených očakávaniach  v oblasti rozvoja CR, tak asi treba niečo robiť. Pokiaľ CR bude prechádzať všetkými ministerstvami, možno sa dočkáme aj konečne vytvoreného Ministerstva CR.

Je pravda, že v poslednom období počet turistov na Slovensku narastal, ale ruku na srdce, je to tým, že sa kvalita služieb a spokojnosť návštevníkov zvyšovala?  Najťažšie, ak nie nemožné je zmeniť myslenie a nastavenie ľudí. Možno ďalšej generácii sa to podarí. Zmena v myslení by veru všetkým prospela – na všetkých úrovniach. Na úrovni vlády, pre ktorú je CR piatim kolesom na voze, cez samosprávy, ktoré považujú poplatok z ubytovania ako samozrejmý, ale časť vrátiť do rozvoja turizmu, aby prišli opäť hostia, to už také zrejmé nie je.

Zmena v rozmýšľaní by sa zišla aj u podnikateľov v turizme („česť výnimkám“, kde je stále veľa „slovenského“. Každý si hrá na svojom piesočku, každý každému je konkurent, úspech druhého sa neodpúšťa, osobné ambície sú silnejšie ako ťahať za jeden povraz. Okolité štáty s vyspelým CR sa len čudujú na komplikovanosť problémov a ich riešenie u nás a krútia hlavou. Na Slovensku ešte stále platí, že stranícke a osobné záujmy vedú nad verejnými. Aj preto vždy bol a je CR na chvoste. Navyše tlak aj zdola chabne a treba povedať, že keď klopete na dvere , aj tak vám nikto neotvára a po čase Vás klopanie prestane baviť. Keď sa rozhoduje o tom, kam smerovať peniaze do investícii v rámci destinácie, najčastejšia otázka mnohých je: „A kto z toho bude mať najväčší profit“? V cestovnom ruchu však platí, že profit z neho bude mať celý okres,  región, resp. spoločnosť, ktorú vytvárame mi všetci. Nuž urobme všetko preto, aby sme návštevníkov dostali späť k nám. Ak sa niekedy hovorilo „Orava Orava, aká si boľavá“, to už neplatí. Tu ľudia pochopili, že cestovný ruch je všeliekom všetkých útrap, len sa treba vzchopiť, závisť dať bokom, aby sme i my mohli povedať „ Šariš, Šariš, veď ty všetko spravíš.

 

Ľubomír Filo, riaditeľ Vidiek, n. o. Giraltovce

 


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk