Kosiť menej alebo viac? Budovať odvodňovacie kanály alebo zadržiavať vodu? Ako je to vo Svidníku?

Výrazné klimatické zmeny nútia mestá prehodnotiť spôsoby kosenia zelených plôch a budovať vodozádržné opatrenia.  Náklady na škody spôsobené suchom sa v Európe za posledných 30 rokov odhadujú na 100 miliárd eur. Suchom je už zasiahnuté aj Slovensko. Myslia na to kompetentní aj vo Svidníku?

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) v zastúpení Ľubicou Trubíniovou zaslal primátorom a starostom slovenských miest a obcí výzvu, v ktorej ich vyzýva kosiť menej a inak. Podľa nej totiž časté a intenzívne kosenie ohrozuje zdravie obyvateľov miest: “Kosiť preto treba premyslene a s ohľadom na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Nižšia frekvencia kosenia tiež môže prispieť k ekonomickej úspore.”

Turbíniová si myslí, že zmena prístupu k úprave trávnatých plôch je nevyhnutná: “Pobyt v mestách býva v horúcich letných dňoch priam neznesiteľný. Zastavané plochy, budovy, cesty, parkoviská cez deň fungujú ako akumulátory tepla. Naakumulované teplo sa v noci pozvoľna vyžaruje do okolitého prostredia.Zeleň funguje ako prirodzená klimatizačná jednotka, prispieva k stabilizácii mestskej klímy. Trávnaté plochy rovnako ako dreviny vlahu zachytávajú a zvyšujú vlhkosť vzduchu. Neuvážlivé kosenie trávnatých plôch oberá obytné mestské časti o vlhkosť, ktorá ochraňuje životné prostredie v horúcich mesiacoch v čase absencie zrážok. V týchto mesiacoch je tak jedinou vlahou rosa, ktorá sa však na pokosenej tráve rýchlo stráca. V období intenzívnych horúčav a chýbajúcich zrážok vytvárajú skosené trávniky efekt „kukuričného poľa“ – mŕtvu plochu bez vlahy a života.Svojou teplotou sa vyrovnajú neživým betónovým plochám a v podobnej intenzite sálajú do priestoru teplo.”

Ešte väčší problém vidí v polietavom prachu, ktorý je karcinogénny alergén: Intenzívna doprava v mestách generuje polietavý prach, ktorý je karcinogénny, vyvoláva alergické reakcie a ľudia v meste ho vdychujú. Alergické reakcie tiež vznikajú z nakrátko koseného porastu, ktorý je častým zdrojom roztočov a húb. Vyšší porast nekosenej zelene polietavý prach pohlcuje. Je prirodzeným filtrom. Treba mať tiež na pamäti, že kosenie trávy motorovými kosačkami, ktoré produkujú CO2, prispieva k emisiám skleníkových plynov a výrazným hlukom znepríjemňuje život v meste.”

V mestá mizne život?

Ochranári tvrdia, že v mestách dramatickou rýchlosťou miznú motýle, chrobáky a opeľovací hmyz. Tým sa z nich strácajú aj hmyzožravé vtáky, mestá sa stávajú zónou bez života.

Existencia v takom prostredí vyvoláva pocity skľúčenosti a depresie. Intenzívne kosenie trávy je škodlivé pre faunu, ktorá v trávniku žije, a vytvára monokultúru trávy s výrazne zníženou ekologickou a klimatickou hodnotou.

Čo navrhujú ochranári z S-O-S?

Kosiť uvážlivo, s rozumom, menej a selektívne!  Časté a nekoncepčné celoplošné kosenie totiž podľan ich znižuje v horúcich mesiacoch kvalitu života a ohrozuje zdravie obyvateľov. V mestách je teda potrebné kosiť oveľa menej – mnohé mestá už prikročili k výrazným zmenám v prístupe ku koseniu (napr. v Ostrave kosia iba dvakrát do roka a selektívne).

“Ak je už kosiť nutné, treba kosenie selektovať podľa funkcií zelených plôch – teda ponechávať niektoré plochy nepokosené v záujme zadržiavania vlahy, filtrácie polietavého prachu ako aj zachovania druhovej rozmanitosti (najmä hmyzu a iných drobných živočíchov),” radí Trubíniová.

ODPORÚČANIA ochranárov z S-O-S

Kosiť selektívne a v uvážlivom rozsahu

V mestách sa nachádzajú rôzne plochy so zeleňou. Dôležité je zadefinovať, ktoré verejné priestory kosiť a v akej frekvencii. Vo vzťahu k frekvencii kosenia je tiež potrebné brať do úvahy druhovú skladbu zelene na tom-ktorom mieste výskytu, aby nedošlo k prevahe tzv. ruderálnych, inváznych druhov.

Hlavné dopravné ťahy a ostrovčeky so zeleňou nekosiť

Nárazníkové zóny zelene pri frekventovaných cestách v horúcich mesiacoch je potrebné ponechať spravidla úplne bez kosenia. Nepokosené plochy ochraňujú pred polietavým prachom šíriacim karcinogénne splodiny, ktoré sú škodlivé zdraviu a vzbudzujú alergické reakcie.

Striedať kosbu zelene medzi obytnými blokmi

Je potrebné kosiť postupne a tzv. „mozaikovito“, na väčších plochách zakaždým ponechať aj porast nepokosený aspoň na dvoch tretinách priestoru a tretinu priestoru kosiť tak, aby bolo možné pohybovať sa medzi obytnými blokmi a venčiť psov na plochách s nižším porastom.

V prípade menších plôch s porastom by mal byť pomer kosených a nekosených plôch 50 na 50, napr. v podobe ostrovov s vyšším a nižším porastom.

Mulčovať a nechávať pokosenú trávu na mieste

Ponechávanie pokosenej trávy na mieste je nevhodné, pretože vzniknutá biomasa podobná kompostu ničí mnohé druhy rastlín. Mulčovanie (rozsekávanie stebiel trávy na drobné kúsky, ktoré zostávajú po pokosení ležať na trávniku) je opodstatnené len ako jednorazový zásah pre obnovu zanedbaného porastu, kde sa nachádza väčšie množstvo suchej biomasy.

Kosiť v optimálnych termínoch a vyššie

Kosenie nemá prebiehať iba vtedy a takým spôsobom, ako sa z prevádzkových dôvodov hodí dodávateľovi služby kosenia. S ohľadom na ochranu vtáctva je najlepšie kosiť mimo vegetačného obdobia. Je potrebné vyhnúť sa koseniu v obdobiach, kedy sú hlásené nástupy horúčav alebo počas trvania horúčav. Rovnako je dôležité kosiť na vyššiu výšku, aby mala zeleň dostatok energie na regeneráciu a mohla tak lepšie čeliť vyšším teplotám. Pri nízkom kosení tiež hrozí vytrhávanie zelene aj s koreňmi. Termíny kosenia možno konzultovať s Peľovou službou v danom regióne a zosúladiť ich s peľovým kalendárom tak, aby sa nekosilo zbytočne.

Meniť trávniky na lúky

Mestá, ktoré majú dobrú ekologickú politiku, nahrádzajú časť trávnikov mestskými lúkami, ktoré sú druhovo omnoho pestrejšie, esteticky zaujímavejšie, vyžadujú nižšie náklady na manažment a majú aj významný prínos v zmysle adaptačných opatrení na klimatické zmeny.

Nebáť sa komárov

Komáre sú prirodzenou súčasťou mokradí, lužných lesov, parkov a záhrad. Majú svoju úlohu v prírode – sú potravou rýb, obojživelníkov a vtákov. Riziko poškodenia zdravia ľudí komármi je podľa názoru epidemiológov iba minimálne. Komáre sa rozmnožujú v akejkoľvek stojatej vode, napr. aj v prázdnych plechovkách, plastových fľašiach, starých pneumatikách, či nádobách na polievanie. Podľa Úradu verejného zdravotníctva bežný výskyt komárov v prírode nie je problémom, ktorý by sa mal riešiť umelým zásahom človeka.

Trendom je zadržiavať vodu v meste

Ďalším problémom vyplývajúcom zo zmeny klímy a s tým súvisiacimi extrémnymi výkyvmi počasia sú povodne, prívalové dažde, obrovské horúčavy a extrémne suchá.

Podľa odborníkov na životné prostredie sa z dôvodu dlhodobo nízkych úhrnov zrážok a nadpriemerne vysokého výparu sucho najmä na východnom Slovensku rozširovalo už počas zimy a následne aj počas marca a apríla 2019. Ministerstvo životného prostredia má pripravené konkrétne opatrenia ako zmierňovať jeho dopady. V súčasnosti prebieha výzva Operačného programu Kvalita životného prostredia a je zameraná na vodozádržné opatrenia v mestách a obciach s celkovou alokáciou 17 miliónov eur. Do tejto výzvy sa môžu zapojiť mestá, obce, aj neziskové organizácie.

Finančne sú podporované projekty na budovanie: dažďových záhrad, zberných jazierok, umelo vytvorených mokradí, vegetačných striech a vegetačných stien, zberných systémov na zadržanie zrážkovej vody a náhrady nepriepustných povrchov za plnevegetačné a polovegetačné zatrávňovacie tvárnice.

Zapojilo sa aj Mesto Svidník do tejto výzvy? Podľa jeho PR manažérky Kristíny Tchirovej má v pláne uchádzať sa v nasledujúcej výzve o nenávratný finančný príspevok: “Plánujeme revitalizáciu priestoru s kombináciou rôznych vodozádržných opatrení. Tento zámer by sme radi realizovali spolu na sídlisku UTRA a tým by sa skvalitnil priestor pre pre veľký počet obyvateľov. Doposiaľ sme realizovali niekoľko opatrení – výmenu povrchov za priepustné ( aj z ekologických aj z ekonomických dôvodov ), v tomto type opatrení budeme pokračovať aj naďalej. V rámci participatívneho rozpočtu mesta Svidník sa práve realizuje zachytávač dažďovej vody v MŠ na Ul. 8. mája, realizujeme rozširovanie komunitných záhradiek a ovocných sadov. Mesto Svidník je zelené mesto, v celoslovenských meradlách vychádzame ako mesto s mimoriadne dobrým životným prostredím, tento titul si vážime a preto poctivo pristupujeme k výsadbe nových drevín a k zvyšovaniu ekologického povedomia občanov.” Dodala, že časom plánujú aj iné opatrenia. Jedým z nich je napríklad zelená strecha alebo vegetačná stena, ktoré sú plánované v dlhodobejšom výhľade cca 2 roky, aj v závislosti od ďalších možností získať NFP.

ver

 


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk