ÚVODNÍK: Vianoce mi voňajú medom, škoricou, orechami, ihličím, mandarínkami a pomarančami.

Zvuk Vianoc to je vrzgot snehu pod čižmami, šušťanie baliacich papierov, cinkanie zvončekov, praskot dreva v krbe, tóny kolied, ale i ticho. Vianoce to sú líca vyštípané mrazom po ceste z polnočnej, horúci čaj s rumom, koláčiky. Vianoce sú hojnosť zemiakového šalátu, ale i vďaky. Vianoce sú stromček. Sviečky a milión svetielok. Bez toho by tiež neboli Vianoce.

Vianoce sú keď sme spolu, keď rodina sadá k stolu. Uvedomujem si aká je to svätá pravda. Taká svätá, ako aj tá noc. Tichá. A možno mi aj slza vyjde pri tom stole. Z vďaky, že sa takto môžme stretnúť. Rodina. Pokrvná i tá získaná životom. Byť s ľuďmi, ktorých ľúbime najviac na svete. To je ten najväčší dar. Pre mňa. Iný ani nepotrebujem.

 

Veronika Lazoríková


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk