PANDÉMIA JE PRE VŠETKÝCH ŤAŽKOU SKÚŠKOU, SME V TOM NAOZAJ VŠETCI.PSYCHOSOCIÁLNE CENTRUM ZAZNAMENALO NÁRAST POČTU KLIENTOV...

Psychologická ambulancia Psychosociálneho centra s.r.o. vo Svidníku zaznamenala nárast počtu pacientov, trpia deti aj dospelí.

Psychosociálne centrum s.r.o. je neštátne zdravotnícke zariadenie, ktoré ponúka pre svojich detských a dospelých pacientov komplexnú zdravotnú starostlivosť v oblasti klinickej psychológie, psychoterapie a klinickej psychofyziológie (v EEG biofeedback metóde). V meste Svidník sú dostupné jeho služby od roku 2014, aj keď materské pracovisko v Prešove bolo založené už v roku 1999. Ambulancia realizuje psychologické vyšetrenia, poradenstvo či rôzne formy terapeutickej intervencie, pričom všetky tieto úkony sú hradené zdravotnými poisťovňami. Súčasťou poskytovaných služieb sú dopravno- psychologické vyšetrenia vodičov, odborné poradenstvo po odobratí vodičského oprávnenia či psychologické vyšetrenia pre držiteľov zbrojného preukazu. Starostlivosť o duševné zdravie bola v minulosti výrazne podceňovaná. Naopak, v týchto dňoch sa otázka pomoci pri riešení psychických problémov dostáva do popredia. O dôsledkoch pandémie na duševné zdravie sme sa rozprávali s PhDr. Eugenom Čižekom, klinickým psychológom a zakladateľom Psychosociálneho centra s.r.o.

K OBAVÁM O ZDRAVIE SA PRIDRUŽUJÚ AJ EXISTENČNÉ PROBLÉMY

„Pandémia koronavírusu vyvoláva u mnohých ľudí neistotu a obavy o svoje zdravie a budúcnosť, pridružujú sa existenčné problémy. Nevieme, čo môžeme očakávať, nemáme skúsenosť, na základe ktorej by sme mohli predpokladať, čo sa bude diať ďalej. V prvej vlne boli ľudia konfrontovaní predovšetkým s výrazným obmedzovaním v uspokojovaní svojich potrieb. Nemohli sme žiť svoj život tak, ako doteraz a napĺňať jeho kvalitu tým spôsobom, akým sme boli zvyknutí. Okrem sociálnych obmedzení došlo v mnohých rodinách aj ku finančnému nedostatku v dôsledku prepúšťania či obmedzení v práci. Tieto situácie boli u mnohých spúšťačom úzkosti, nespavosti, podráždenosti, depresívnej nálady a pocitov beznádeje.“

Druhá vlna je pre ľudí rovnako náročná. „Terajšie obdobie je vyčerpávajúce, sme unavení z neistého úspechu celospoločenských opatrení, vyhrotených informácií z médií. Niektorí môžu denné informácie o počte nakazených prijímať ako zdroj strachu a neistoty v očakávaní, čo bude ďalej. Je však pravdou aj to, že mnohým sa podarilo zmobilizovať svoje sily a upevniť vlastnú psychickú odolnosť, tí sa vyrovnávajú so súčasnými obmedzeniami ľahšie.“

Trápenie duše nemôžeme podceňovať. Stavy úzkosti a dlhodobého smútku je potrebné riešiť. „Vysoké percento všetkých telesných ochorení má tiež svoj psychický podiel. Musíme si uvedomiť, že centrum duševnej činnosti a osobnosti je mozog. Tam sa vytvára a riadi všetko to, čo naše telo pociťuje, vníma a robí.“

NA VLASTNEJ ZMENE MUSÍ PRACOVAŤ AJ ČLOVEK SÁM

Ak sa človek nestará o svoje duševné zdravie a v prípade potreby nevyhľadá odborníka, problémy sa zvyčajne prehĺbia, kvalita jeho života sa zníži. „Niekedy naozaj stačia iba malé korekcie a prežívanie človeka sa výrazne zlepší. Vždy ale platí, že pracovať na vlastnej zmene musí aj človek sám. Psychológ nie je ten, ktorý vyrieši všetky starosti a problémy na počkanie. Liečba trvá niekoľko mesiacov, v niektorých prípadoch aj niekoľko rokov. Vyrozprávať sa niekomu je veľmi užitočné, no je potrebné vedieť, že psychoterapia nie je iba kamarátsky rozhovor, má svoju štruktúru, priebeh, význam a cieľ.“

Ľudia, ktorí sú izolovaní z dôvodu pandémie, sú v karanténe, stratili zamestnanie alebo sa jednoducho obávajú vychádzať z domácnosti potrebujú naplniť prebiehajúci čas zmysluplnou činnosťou. Môže nám pomôcť určiť si cieľ, vytvoriť denný plán, rozvíjať koníčky, venovať sa tomu, čomu sme sa pre zaneprázdnenosť nikdy venovať nemohli. „Je to na nás, aby sme si deň naplánovali tak, aby bol prežitý príjemne. Ak sa budeme každý deň prebúdzať s pocitom nudy a prázdnoty, pripomenieme si, že sme opäť doma a nevieme, čo budeme robiť, sami u seba prehlbujeme frustráciu a smutnú náladu. Potom sa objaví úzkosť, výbušnosť a hádky. Ak si však dokážeme nájsť nový zmysel a cieľ, budeme sa posúvať k nemu a dokážeme prežiť. Nezabudnime, že pozitívne myslenie posilní nás. Naopak, pripomínanie si nepohodlia, posilní nepohodlie.“

VYSOKÉ NÁROKY NA PRÁCU ZDRAVOTNÍKOV I TÝCH, KTORÍ NAHRÁDZAJÚ RODINNÝCH PRÍSLUŠNÍKOV

Súčasná doba kladie vysoké nároky na prácu zdravotníkov a zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ako aj na tých, ktorí sa starajú o svojich najbližších v seniorskom veku. „Tí, ktorí opatrujú chorých a seniorov sú často ozaj vyčerpaní. Mnohokrát si ani neuvedomujú, akí sú vyťažení, fungujú v silnom stereotype. Je správne, ak im venujeme pozornosť, ak aj týchto ľudí v ich práci občas niekto vystrieda, zmena činnosti a stereotypu ich chráni pred vyhorením, umožní im načerpať energiu do ďalších dní. Nezabudnime, že títo ľudia v čase, kedy sú brány domovov sociálnych služieb či nemocníc pre návštevy zatvorené, poskytujú chorým nielen zdravotnú starostlivosť, ale nahrádzajú im aj blízkosť rodinných príslušníkov.“ Poskytnutie pohladenia, dotyku a milého slova je zvlášť dôležité pre našich seniorov. „Musíme im to všetko poskytnúť a nenechávať ich osamote. Aj keď len nečinne sedia, naše gestá, úsmev a prítomnosť ich dokážu vnútorne napĺňať. Na psychiku seniorov vplýva výrazne negatívne, ak našu pozornosť nemajú.“

DÔSLEDKY DIŠTANČNÉHO VZDELÁVNIA BUDEME VYHODNOTIŤ AŽ NESKÔR

Čoraz naliehavejšou témou týchto dní je dištančné vzdelávanie žiakov, jeho riziká, ako aj dopad na celkový rozumový a osobnostný vývin detí. „Dištančné vzdelávanie určite nemôže úplne nahradiť bezprostredný kontakt učiteľa so žiakmi a proces výučby v školskom prostredí. Rozsah nepriaznivých dôsledkov súčasných obmedzení vo výchovno-vzdelávacom procese však budeme vedieť vyhodnotiť až s istým časovým odstupom. No už teraz je zrejmé, že u detí s problémami v učení sa bez primeraného vedenia pedagógom alebo špeciálnym pedagógom, tieto problémy vyhrocujú. Podobne u detí zo sociálne znevýhodnených skupín, kde sa nemôžeme spoliehať na technické vybavenie, prostredníctvom ktorého by prebiehala výučba. Dištančné vzdelávanie kladie zvýšené nároky na samostatnosť, motiváciu a sebadisciplínu. Žiak, ktorý sa dokáže rozvíjať v týchto oblastiach a má dobrý výkonový potenciál, môže z tohto obdobia dokonca profitovať. Avšak tí, ktorí z rôznych dôvodov nedokážu pracovať dostatočne samostatne, sa zvyčajne nerozvíjajú podľa očakávaní. A buďme úprimní, zväčšuje sa aj priestor na lajdáctvo a únik od povinností.“

Mnohí žiaci však potrebujú učivo opakovane vysvetliť, čo prostredníctvom internetu často nie je možné. „Komunikácia cez internet nie je taká prirodzená, ako tá reálna. Učiteľ nemôže vidieť, ako každé dieťa reaguje, ako vníma, často nemá okamžitú spätnú väzbu, nedokáže flexibilne reagovať na každú vzdelávaciu potrebu svojich žiakov. Mnoho zručností, predovšetkým odborných a praktických, si nie je možné prostredníctvom internetu dôkladne osvojiť. Nie je výnimkou, že do vzdelávania svojich detí sa zapájajú aj rodičia. Väčšina z nich je unavených, vyčerpaných, majú pocit, že sa im v tejto oblasti nedarí a deťom nepomáhajú dostatočne. Dištančné vzdelávanie je náročné pre všetkých zúčastnených, žiakov, rodičov ako aj učiteľov. Je dôležité povedať, že mnohí učitelia sa zhostili tejto výzvy s obdivuhodným nasadením a vysokou kvalitou práce. Všetci spoločne však očakávame, že deti sa do školských lavíc vrátia čím skôr.“

Pri nedostatku kontaktov s rovesníkmi môžu deti trpieť pocitmi osamelosti. „Kontakt iba s najbližšou rodinou nie je pre deti dostačujúci. V kontakte s inými ľuďmi sa dieťa rovnako učí, kým je, utvára si sebaobraz, posilňuje sebavedomie, získava odvahu, vyrovnáva sa s požiadavkami okolia, trénuje sociálne zručnosti a psychickú odolnosť. Niektoré deti nemajú súrodencov a nie sú v kontakte napríklad so spolužiakmi. Nie je pre nich ľahké kontaktovať sa s druhými a dostávajú sa do ešte väčšej izolácie. Takýto dlhodobý stav môže nepriaznivo vplývať na ich prežívanie a celkový vývin.“

POZORNOSŤ MUSÍME VENOVAŤ SEBE NAVZÁJOM

V období pandémie je dôležité venovať zvýšenú pozornosť a starostlivosť sebe navzájom. „Všimnime si, ak sa blízky človek zrazu uzatvára do seba a prestáva komunikovať, prípadne ak reaguje neprimerane, výbušne a slabšie ovláda svoje správanie. Ak je podráždený, menej spí či častejšie sa ponosuje na svoje zdravie. Všimnime si akúkoľvek zmenu v jeho správaní, ktorá nám pripadá neprirodzená, rovnako ako prejavy smútku alebo úzkosti. Tieto signály by mali byť dôvodom pre náš záujem, vzájomný rozhovor a snahu pri hľadaní riešenia. Ak napriek našej snahe ťažkosti neutíchajú, neobávajme sa vyhľadať pomoc odborníka na duševné zdravie. Vždy stojí zato cielene pracovať na odstránení problému, pretože nič nebolí človeka viac, ako keď bolí duša.“

-fec-


Autor: redakcia

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk