Aký kraj, taký mrav. Platí to aj na Vianoce?

Aj na Vianoce máme všetci svoje tradície, ktoré roky dodržiavame a zachovávame z generácie na generáciu. Najviac ich je na východe Slovenska, zvlášť dosť je ich v našom regióne. Klenotnica zvykov je plná už po stáročia. Každý má svoj vianočný obyčaj, ktorý niečo symbolizuje. Zaujímali sme sa, aké vianočné zvyky a povery dodržiavajú Svidníčania, Stropkovčania či Giraltovčania. Je ich viacero, svoje tradície ľudia poznajú.

ZVYKY OD MINCÍ PO BETLEHEMSKÉ SVETLO POZNAJÚ

Na Štedrý deň niektorí hádžu do vody mince a umývajú sa v nej všetci členovia rodiny. Dodržiava sa u nás aj zvyk s kladením mince či šupiny z kapra pod obrusom na sviatočnom stole či zaužívané máme aj umiestnenie peňazí pod vianočný stromček. Tento zvyk je znakom toho, aby sa rodine finančne darilo. Od svojich predkov sme „zdedili“ aj zvyk kŕmenia zvierat z jedál, ktoré sú zo štedrovečerného stola. „Museli sme nakŕmiť a napojiť zvieratá, aby sa aj oni najedli z našich jedál,“ hovorí Zuzka Katušková od Giraltoviec. „Okrem toho dáva najstarší člen rodiny ostatným medové krížiky na čelo. Nechávame tiež na stole prázdne taniere tým členom rodiny, ktorí už nie sú medzi nami. Je to znak toho, že na nich nezabúdame.“ Tento zvyk zachováva vo svojej rodine aj Svidníčanka Jana Matysová. „Ďalším zvykom je u nás lámanie oblátok. Navzájom si jeden druhému odlomíme z vianočnej oblátky, čo symbolizuje štedrosť stola a spolupatričnosť v rodine.“ Podobne si niektorí oviažu spoločne nohy o stôl alebo rozkrájajú jablko a podelia sa medzi sebou. Jedenie rýb na Vianoce podľa nej symbolizuje, že Ježišovi učeníci boli rybári. V kresťansky založených rodinách sa chodí v Štedrý večer aj na polnočnú omšu. Ešte pred tým si však veriaci z kostola prinášajú k večeri „betlehemské“ svetlo. Horiaca svieca symbolizuje pravé čaro a symbol Vianoc. Podstata sviatkov však spočíva v duchovnej príprave a vzájomnom spolunažívaní. Aj Stropkovčanke Anne Varhačovej sú už známe zvyky umývania sa vo vode s mincami či ukladanie taniera na štedrovečernom stole navyše. Povedala nám aj o ďalších. „Tiež sa nemá odchádzať od stola počas večere. Mala by to robiť len gazdiná. Aj tá si musela pripraviť jedlá vždy tak, aby tiež nemusela príliš odbiehať od stola. Pred večerou sa museli všetci obliecť do čistých šiat a jedlo sa na Štedrý deň neodkladalo zo stola. Členovia rodiny si mali oprieť nohy o železný predmet, aby boli silní ako železo. Vinšovanie a koledovanie je zaužívané dodnes. 


Autor: mc

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk