Región Nový Sonč – od prehistórie do súčasnosti

 Prítomnosť prvého človeka v regióne Nový Sonč sa datuje do obdobia vrchného a neskorého paleolitu, a taktiež mezolitu. Dokazuje to kamenný nástroj nájdený v Gostwici, ktorý pochádza z vrchného paleolitu (asi 35 000-10 000 rokov pred Kristom).

Zmena hospodárskeho modelu z lovectva a zberu na poľnohospodárstvo a chov dobytka, ktorá sa v Poľsku datuje na cca. 4500-1800 pred narodením Krista a spadá do obdobia neolitu spravila, že sa región stal jedným z najvýznamnejších miest, kde sa prelínali vplyvy pridunajských kultúr. 

V pochádzajúcom z bronzovej doby nálezisku v Maszkowiciach okrem zvyškov budov a kovových predmetov bol objavený korálik z baltského jantáru, čo naznačuje, že v tom čase tadiaľto viedla jantárová cesta. Sú tu aj pozostatky pochádzajúce z železnej doby, a teda železné predmety nájdene v Maszkowiciach a Zabrzeżi.

S počiatkami kresťanstva sa v okolí Dunajca so svojím žiakom Benediktom objavil jeden z najväčších askétov – svätý Svorad, ktorý sa narodil na prelome 10. a 11. storočia. Koncom 10. storočia sa Svorad osídlil na území dnešného Tropia, kde viedol pustovnícky život plný umŕtvovania a modlitby. Momentálne sa na mieste pustovne svätca nachádza Kostol pustovníkov sv. Svorada a sv. Benedikta v Tropí. Kostol sa považuje za najstarší v tejto časti Poľska. 

 

Najstaršie sondecké kastelánske hradisko považované za pôvodný Nový Sonč sa nachádzal na Winnej Góre v okolí dnešných Biegonic. Podľa iných zdrojov sa však za najstaršiu kastelániu považuje hrad na Grobli v Podegrodzi. Patril pod ňu sondecký región, neskorší limanowský región, Dolný Spiš (až do polovice 14. stor.) a Podhale (do 1255 roku). V 1257 roku vzniklo mesto Sonč (oblasť Starého Sonča), ktoré sa vďaka krakovskej vojvodkyni Kinge a jej manžela kráľa Bolesława Wstydliwego stalo novým sídlom kastelána. V tom čase upadal hrad na Grobli a obklopujúca ho oblasť sa neskôr stala dedinou Podegrodzie

 

Osídlenie sa stále zintenzívňovalo a v roku 1292 kráľ Václav II. založil mesto Nový Sonč, ktoré sa potom stalo sídlom kastelána. Na druhej strane, kráľ Władysław Łokietek a Kazimír Veľký začínajú zakladať dediny a mestá na základe nemeckého práva. Práve vtedy vznikla Muszyna, Grybów a Piwniczna. Od 14. do 16. storočia trval dynamický ekonomický rozvoj celého regiónu nielen v mestách ale aj na dedinách.

Spomalenie rozvoja a veľká kríza prišli spolu so švédskou inváziou do Poľska, zmenami v hospodárskej politike, prírodnými katastrofami, epidémiami a deštrukciou spôsobenou pochodom vojsk kniežaťa Rákocziho cez sondecký región v roku 1657. Z dôvodu zlých životných podmienok obyvatelia často opúšťali svoje bydliská. V tom čase v kraji prekvitalo zbojníctvo. Medzi najznámejších zbojníkov pôsobiacich v sondeckom regióne patrili: SawkaAndrzej KwoczkaWasyl Czepiec Hryć Jachna.

Pred rozdelením Poľska sa v sondeckom regióne odohrala dôležitá udalosť, ktorou bola barská konfederácia. Jej prívrženci založili tábor pri Tyliczi. V roku 1770 sa sondecký región ocitol pod rakúskou nadvládou, čo spôsobilo niekoľko administratívnych zmien. 

V 19. storočí sa v regióne obnovuje a rozvíja priemysel. Vzniká tak nová profesijná skupina, ktorou sú pracovníci. V roku 1876 roku začína fungovať železnica medzi Tarnovom a Leluchovom, vďaka čomu boli spojené všetky mesta v sondeckom regióne. Malo to obrovský vplyv na zvýšenie sa popularity takých kúpeľov ako Krynica alebo Piwniczna.

Dvadsiate storočie bolo obdobím vojen. V roku 1914 sa v dôsledku vyhranej bitky pri Trzetrzewine ruské vojská stiahli z Nového Sonča. Cez sondecké územie sa uskutočnil pochod légií Piłsudského. Vďaka tomu sa obyvatelia sondeckého regiónu mohli aktívne zapojiť do bojov vedúcich k znovuzískaniu nezávislosti. 

Druhá svetová vojna vniesla zmätok do života obyvateľov Nového Sonča. Nemecké jednotky vstúpili na sondecké územie zo strany Slovenska už v prvých dňoch vojny. Priviedlo to k silnému rozvinutiu sa hnutia odporu, ktoré sa zaoberalo pašovaním a prevádzaním cez hranicu.

Aktívna sieť kuriérov sa podieľala na prenose správ z centra Poľska do Budapešti. Prenosové body sa nachádzali neďaleko prihraničných oblasti, ako Piwniczna, Rytro, Muszyna, Żegiestów, Krynica a Tylicz. V roku 1940 v okupovanom Novom Sonči Nemci vytvorili geto, kde bola gehenna židovského ľudu. Jeho likvidácia sa začala 23. augusta 1942. Vtedy nacisti poslali až 16 000 Židov do tábora smrti v Bełżci. V súčasnosti Židia často putujú do Nového Sonča k hrobu cadika Chaima Halberstama. 

Po administratívnej reforme uskutočnenej v roku 1998 sa začali formovať okresné samosprávy. Vznikol vtedy okres Nový Sonč, ktorý zahŕňal 16 obcí: Chełmiec, Gródek nad Dunajcom, Grybów, Kamionka, Korzenna, Łabowa, Łącko, Łososina Dolna, Nawojowa, Podegrodzie, Rytro, Krynica-Zdrój, Muszyna, Piwniczna-Zdrój, Starý Sonč a mesto Grybów.

Jednou z najdôležitejších udalostí tej doby, najmä pre veriacich, bola púť Jána Pavla II. do Starého Sonča. (Klaudia Hawryłko), zdroj: nowosadecki.pl (oficiálna stránka okresu Nový Sonč)/ Sądeczanin.info, Fot. UMWM/ UM/ S. Wróblewski/ fotopolska.eu.

The project is co-financed by the Governments of Czechia, Hungary, Poland and Slovakia through Visegrad Grants from International Visegrad Fund. The mission of the fund is to advance ideas for sustainable regional cooperation in Central Europe.

 

Projekt je financovaný vládami Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenskej republiky prostredníctvom grantu Medzinárodného vyšehradského fondu. Cieľom fondu je propagácia nápadov udržateľnej regionálnej spolupráce v Strednej Európe.

Autor: red
Vytlačiť článokVytlačiť článok
Komentáre
Nenašli sa žiadne komentáre.