Svidnícky okres sa môže pýšiť nie len jedinečnými historickými a kultúrnymi pamiatkami ale aj šikovnými obyvateľmi. Výrobcovia a kreatívni ľudia, ktorí svoj čas venujú tvorbe originálnych produktov a zabezpečujú prežitie remesiel našich starých mám a otcov veľmi obdivujeme.
Viera Mikulíková
,,Kraslice som začala zdobiť asi ako 8 ročná. Páčilo sa mi, keď to robila moja mamka vždy pred Veľkou nocou. Ja som to chcela dokázať tiež. Najviac ma však inšpiruje tradícia - kraslice zdobené voskom. Aj keby ich bolo tisíc, dve rovnaké nenájdete. Teší ma, že náš kraj je bohatý na tradície a je tu mnoho šikovných ľudí, ktorí sa zdobeniu kraslíc venujú.”
Mariana Vachnová
,,S pletením košíčkov z pedigu - ratanu som začala v roku 2010 kvôli zdravotným problémom, ktoré ma prinútili ostať na dlhšiu dobu doma. Toto krásne remeslo neučarovalo iba mne ale aj môjmu šikovnému 82 ročnému ockovi, pre ktorého je pletenie košíčkov nielen relaxom ale aj obrovským prísunom energie, ktorú tak veľmi potrebuje.”
Martina Mihalenková
,,Včelárstvu sa venujem krátko, ale zato intenzívne. V rodine nemáme žiadneho včelára, takže začiatky boli zaujímavé. Nikdy nezabudnem na pocit, ktorý som zažila, keď mi zavolal pán včelár Maša a oznámil mi, že má pre mňa včely. „Už? Ale ja nie som pripravená!“ povedala som. Tie iste slová som vyslovila, keď mi povedali, že budem rodiť. :-))Pripravujete sa nato dosť dlho, ale aj tak máte rešpekt. Nakoniec všetko dobre dopadlo (v obidvoch prípadoch) a doma máme zopár včelstiev a 3 veselé deti. Je to krásne remeslo, nadriete sa pri ňom, ale aj zrelaxujete.”
Mária "Mafka" Molčaniyová
„ V 65 roku môjho veku, keď sa mi do rúk dostali medovníčky, ktoré ma veľmi očarili. Začala som skúmať jednotlivé kroky a technologický postup zdobenia. Neopísateľná radosť ovplyvnila moje ďalšie rozhodnutie. Nastal čas medovníkovania. Čím viac som medovníčky zdobila, tým práca bola krajšia a dokonalejšia. V mojich myšlienkach boli uložené trojrozmerné medovníčky - manžel je technik, tak mi pripravoval rôzne formy, na ktorých som piekla, lepila, zdobila, a ako estét som tomu dávala záverečný šat. Tak vznikli - medovníkový traktor, čaše, torty, klavír, husle, kazety a mnoho ďalších rôznych zaujímavých medovníkových prác.”
Jaroslav Duchoslav
,,Výrobe vína sa venujem už nejaký ten rok. Na začiatku to bolo skôr len akési hobby, ale potom prišlo nadšenie a rozhodnutie založiť najsevernejšiu výrobňu vína na Slovensku, v ktorej sa víno vyrába už 3 roky. Dovtedy sa víno robilo skôr pre seba a priateľov v malej pivničke. Výroba vína ma chytila za srdce počas štúdia na univerzite v Nitre a k remeslu som, takpovediac, pričuchol pri ocovi, ktorý víno vyrábal už dlhšie. Výroba vína v tomto kraji nie je niečo, s čím sa stretnete na každom rohu.”
František Jenčo
,,Najprv mi učarovala kresba a maľba. Neskôr som sa cez praktické rezbárske predmety ako sú podstavce pre poľovnícke trofeje, prepracoval k takémuto umeleckému rezbárstvu. Mojimi najčastejšími motívmi tvorby sú ľudové motívy a drevené chrámy. Mojou veľkou inšpiráciou sú chrámy zapísané v zozname UNESCO. Moju tvorbu nájdete aj na Sibíry.”
Jozef Dyľ
,,Výrobou bazových dychových hudobných nástrojov som sa začal venovať až v dôchodkovom veku, zhruba pred desiatimi rokmi. V začiatkoch som sa sústredil viac na výrobu zaujímavých vyrezávaných vychádzkových turistických palíc či valašiek. Vždy ma pri všetkom inšpirovala samotná príroda a fujary ma fascinovali ako majestátny hudobný nástroj našich predkov i kultúrne dedičstvo nás - Slovákov. Preto som sa pustil do výroby vlastnej fujary. Dodnes som ich vyrobil viac ako 100 kusov. Okrem fujár, vyrábam aj bezdierkové pastierske koncovky či pastierske píšťaly.”
Igor Mokriš
„Možno to bude znieť čudne, ale k tokárstvu ma priviedla vôňa dreva. Podobnej záľube som sa predtým nikdy nevenoval, avšak keď som dosiahol dôchodkový vek, vedel som, že si musím nájsť nejakú záľubu, ktorá by mi robila radosť a krátila dlhé chvíle. A tak som sa do toho ako samouk pustil.“
Jozef Kmiť
,, Keďže ma pred mnohými rokmi očaril zvuk fujary, začal som zháňať a študovať dostupný materiál o výrobe fujár písaný starými majstrami remesla zo stredného Slovenska. V prírode som potom hľadal vhodný materiál - bázové drevo a prevrtával ho tzv. "cigánskymi" vrtákmi. Po vysušení začala tá najdôležitejšia práca a to vyladenie zvuku. Nasledovalo zdobenie ornamentmi, leptanie kyselinou dusičnou a natieranie šelakom…”
Denisa Jarombeková
zdroj: katalóg remeselníkov Svidník a okolie 2022