Rusínsky jazyk je oficiálnym spisovným jazykom na Slovensku od roku 1995. Tí, ktorí ho ovládajú na profesionálnej úrovni je však veľmi málo. Rusínčina sa totiž traduje z generácie na generáciu ústnym podaním doma v rodinách a písané slovo absentuje.
Aj keď po uzákonení spisovného jazyka tejto národnostnej menšiny vznikla potreba škôl, ani dnes ich nie je dostatok na to, aby sa deti zo všetkých rusínskych obcí vzdelávali výlučne v tomto jazyku v azbuke. Mladá generácia tak plynule prechádza na komunikáciu v slovenčine a pomaly tak pochováva jazyk svojich predkov. V dôsledku obmedzeného používania rusínskeho jazyka mnohé výrazy už úplne zanikli.
Pri poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2021 sa pritom k rusínskej národnosti prihlásilo 63,5 tisíc obyvateľov Slovenska. Konkrétne vo Svidníku tak urobilo 1378 obyvateľov. Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že rusínsky jazyk je na ústupe, mnohí Rusíni sú na svoj jazyk stále hrdí a v momente, keď prídu do svojej komunity, „prepnú“ automaticky zo slovenčiny do rusínčiny.
Zaujímavosťou je, že jazyk Rusínov sa v každom regióne trochu odlišuje. Napr. panónska rusínčina sa podobá šarišskému dialektu slovenčiny, s ktorým má niekoľko spoločných slov, napr. cigaretľa (cigareta). Kodifikovaná rusínčina zas zaznamenala vplyv spisovanej slovenčiny a prevzala jej niektoré slová, napr. volič. Takýto spisovný rusínsky jazyk sa vyučuje aj v Ústave rusínskeho jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite v Prešove a to už od roku 1998.
Rusínčina, ako jazyk tretej najpočetnejšej menšiny na Slovensku, sa uchováva ako kultúrne dedičstvo aj vďaka hercom Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, ktorí pravidelne odohrávajú hry v tomto jazyku. Najpoužívanejším jazykom bežných Rusínov však nie je ten oficiálny spisovný, naopak prevažuje nárečie.
V okolí Svidníka sa Rusíni označujú ako pidaci. Druhou skupinou v okolí Humenného a Sniny sú pujďaci. Rozlíšiť je ich podľa reči veľmi jednoduché. Pidaci povedia pidu, teda pôjdem. Pujďaci použijú na rovnaký výraz slovo pujdu. Rusínčinou sa okrem komunít na Slovensku dohovoríte aj medzi miestnymi na Ukrajine, v Poľsku, Rumunsku, dokonca i v Maďarsku či v USA a Kanade, kde doteraz žijú potomkovia rusínskych vysťahovalcov.
Slovník 50 najpoužívanejších rusínskych nárečových slov
choču – chcem
čerkoče – hučí, klepe
hvarity – hovoriť
stojit – stojí
pidpality – podpáliť
cigaretľa – cigareta
zavtra - zajtra
dvery – dvere
moloko – mlieko
telička – teliatko
nalpa - výraz pre hlúpu ženu (opica)
hvozd – klinec
molotok – kladivo
kobrik – košík
stil (sťil) – stôl
dvir – dvor
polivka – polievka
chlib – chlieb
lavočka – lavička
chustočka – servítka
tilo – telo
piria – perie
kvitky – kvety
misto – mesto
selo – dedina
bokanča – topánka
skirňi – gumáky
košuľa – košeľa
štrenfľa – ponožky
volosy – vlasy
holos - hlas
chyža - dom
divčatko – dievčatko
derevo – drevo
mist – most
draha – cesta
kamiň – kameň
piňazi – peniaze
želizo – železo
borsuk – jazvec
runkľa – repa
svitlo – svetlo
papir – papier
zemľa – zem
kiň – kôň
lis – les
sino – seno
kormaň – volant
stina – stena
bereh – breh
nič - noc