Oli Džupinková je rodená Rusínka, ktorá pracuje ako moderátorka spravodajstva v najpočúvanejšom rádiu na Slovensku, v Rádiu Expres. Vďaka svojim rodičom a starým rodičom hovorí po rusínsky a vie uvariť aj tatarčané pirohy.
Oli vydala knihu Mamina rusínska kuchyňa, v ktorej píše o rusínskych zvykoch, tradíciách a jedlách vo svojej rodine. Knihu pripravila v spolupráci so svojím kamarátom Petrom Šuchtárom a so svojou mamou, vychýrenou kuchárkou na základe jej overených receptov, ktoré sama pripravila na fotenie. Pokúsili sa tak zanechať odkaz o tradíciách a zvykoch Rusínov skrze jedlo aj pre ďalšie generácie krajanov. Kniha je rovnako tak prostriedkom pre poznávanie kultúry Rusínov ľuďom, ktorí sa chcú o tejto kultúre dozvedieť viac.
„Kniha Mamina rusínska kuchyňa vznikla úplne náhodou,“ začína svoje rozprávanie Oli. S kamarátmi sa raz stretli na východe v obci Pichne, odkiaľ Oli pochádza. Mama jej kamarátom vyvárala rôzne tradičné jedlá z východu. Holubky, alebo tatarčané pirohy, gugeľ a iné dobroty. „Pre mňa sú tieto jedlá samozrejmosťou, ale moji kamaráti tieto jedlá jedli po prvýkrát. A vždy si robili žarty, aby moja mama vydala knihu.“ A tak sa spolu s mamou a kamarátom Petrom Šuchtárom rozhodli, že sa pokúsia zachovať tradície a spoznať tak svoje korene aj skrze jedlo. „Aj cez jedlo sa poznáva kultúra daného regiónu a miesta, odkiaľ pochádzame a my sme chceli, aby sa v dnešnej digitalizovanej dobe aspoň kúsok z toho všetkého zachoval - aby to nezostalo iba niekde zapísané a zastrčené v zásuvkách,“ dodala Oli.
PRÍBEH CELÉHO ROKU NA RUSÍNSKEJ DEDINE OPÍSANÝ V PRÍBEHOH, SPOMIENKACH A RECEPTOCH
Kniha je rozdelená do piatich kapitol, avšak, zaujímavosťou je, že sa neriadi klasickým kalendárom, ale kalendárom pravoslávneho vierovyznania. U pravoslávnych sa január začína Vianocami, a tak i prvou kapitolou knihy sú práve Vianoce. Druhá kapitola má názov Veľká noc. Nasleduje kapitola s názvom Leto na dedine, Jeseň a posledná kapitola nesie názov Zemiaková brigáda. Tá je venovaná práve výlučne receptom zo zemiakov.
„Recepty sme vyberali tak, aby sme ich mohli rozdeliť do jednotlivých kapitol podľa toho, čo sa voľakedy varilo. „V knihe tak nájdete celkom 52 receptov. Pútavé je práve to, že kniha je skôr príbeh obohatený o recepty - každá kapitola má nejaký príbeh. „Pri Vianociach som napríklad opísala, aké sú tradície a zvyky v našej rodine, pretože tie sa môžu v každej rodine líšiť. Pri každom jedle je napísaný príbeh, spomienka, ktorá sa spája práve s týmto jedlom. Takže, keď tam máme recept Šepky z kyslého mlieka s džemom, opisujem, ako moja babka mne a mojim sesterniciam a bratrancom počas letných prázdnin práve šepky robila. Jedli sme ich ako deti vonku, pred domom a pod hroznom... Každé jedlo má aj svoj príbeh.“
Najväčším favoritom v rodine Oli Džupinkovej sú však tatarčané pirohy s tvarohom, holubky a gugeľ.
RUSÍNI SÚ S DOMOVOM SPÄTÍ PRAKTICKY VŠADE
Mama Oľga Džupinková pri príprave receptov použila len suroviny, ktoré boli v minulosti vždy doma. Naši rodičia a starí rodičia si ich mohli vypestovať na záhrade alebo nazbierať v lese. Tradične zemiaky, kyslá kapusta, fazuľa, hríby, cesnak, či orechy. V knihe nechýba ani recept na tradičnú veľkonočnú pasku či domáce klobásky. Taktiež vás poteší recept na mačanku, holubky, nalesniky, či gugeľ. Tradičné rusínske recepty z východu Slovenska pri ukrajinských hraniciach v kombinácii s príbehmi o rusínskych zvykoch a tradíciách tak odrážajú kultúru národa a umožnia vám spoznať korene Rusínov. Oli Džupinková vyrastala v rusínskej rodine, jej rodičia a starí rodičia sú Rusíni.
Veronika Lazoríková
The project is co-financed by the Governments of Czechia, Hungary, Poland and Slovakia through Visegrad Grants from International Visegrad Fund. The mission of the fund is to advance ideas for sustainable regional cooperation in Central Europe.
Projekt je financovaný vládami Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenskej republiky prostredníctvom grantu Medzinárodného vyšehradského fondu. Cieľom fondu je propagácia nápadov udržateľnej regionálnej spolupráce v Strednej Európe.