Veľká Noc alebo Velykdeň je pre pravoslávnych veriacich najväčším sviatkom v roku. Ide najmä o Voskresenije Isusa Christa alebo jednoducho nazývanú Paschu, teda Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, kedy Isus Christos (Ježiš Kristus) vykúpil svojou smrťou hriechy ľudstva a vstal z mŕtvych. Na znak veľkej duchovnej radosti sa v tento deň chrámy žiarivo rozsvietia a vystriedajú tak temný interiér, ktorý nabádal počas pôstu k sústredenosti. 

Pravoslávni veriaci sa pridržiavajú juliánskeho kalendára a Veľkú noc slávia až po židovskom Pesachu. Preto majú sviatky oproti ostatným kresťanom posunuté. Veriaci trávia Paschu – sviatok všetkých sviatkov, v kruhu svojich rodín a na liturgiách. Slávnostná bohoslužba Paschy, nazývaná Utreňa zmŕtvychvstania, sa pritom začína v noci alebo skoro ráno. Počas bohoslužby sa viackrát opakuje pozdrav Christos voskrese - Christos vstal z mŕtvych. Veriaci vtedy odpovedajú slovami Voistinu voskrese, teda Skutočne vstal z mŕtvych. Takto sa veriaci zdravia ešte nasledujúcich 40 dní veľkonočného obdobia. 

Po liturgii kňazi požehnávajú veľkonočné pokrmy. Košíky sú dominantné v chrámoch, aj vonku pred nimi. Každý košík je pritom na prvý pohľad iný. Pokrmy v ňom sú totiž prikryté rôznymi vyšívanými obrúskami. Duchovní požehnávajú jedlá živočíšneho pôvodu, ktoré boli počas 40-dňového prísneho pôstu zakázané. Zvyčajne ide o povestnú hrudku z vajec, syr, maslo, šunku, klobásu, maľované vajcia, soľ a sladký koláč – paschu. Aj keď ide pravdepodobne o pohanský zvyk, nezvyčajnou tradíciou je, že po posvätení veľkonočného košíka sa každý ponáhľa domov. Traduje sa totiž, že kto príde domov ako prvý s posväteným košíkom, ten bude mať najlepšiu úrodu. 

Neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci vo Svidníku a jeho okolí sú aj kraslice, tzv. pisanki. Vajce má totiž symboliku znovuzrodenia či prázdneho hrobu Ježiša Krista. Pisanki sa nemaľujú, ale píšu špeciálnym špendlíkom, ktorý sa namáča do prepáleného včelieho vosku alebo roztopených klasických farebných voskových pasteliek. Vosk sa pritom roztápa na malej piecke nazývanej šparheti. Najlepšie sa píše na písanku, keď je vaječná škrupinka ešte teplá. Preto je dobré ju pri písaní ohrievať v dlani, aby na nej vosk dobre držal. Písaním na škrupinku vznikajú jedinečné kraslice rôznych vzorov, ktorými si ľudia zdobia svoje príbytky. 

Kedysi ich mladé dievčatá venovali chlapcom po oblievačke na Veľkonočný pondelok. Aj keď ide o zvyk, ktorý má pôvod v pohanských oslavách príchodu jari, zachoval sa dodnes. Šibačku v týchto končinách severovýchodu Slovenska nepoznajú. Za to voda pri tradičnej oblievačke nesmie chýbať. 

Folklórny súbor Makovica, ktorý pôsobí vo Svidníku, sa pridržiava ešte starých tradícií, kedy mládenci prichádzajú obliať mladé devy s vedrami vody. Všetci sú pritom oblečení v tradičných krojoch, spievajú a veselia sa. Súbor reprezentuje kultúru Rusínov už viac ako 65 rokov a patrí tak medzi najstaršie národnostné folklórne súbory. Jeho portfólio je však široké, prezentuje duchovné dedičstvo piesní, tancov a krojov regiónov Šariš, Spiš a Zemplín. 

The project is co-financed by the Governments of Czechia, Hungary, Poland and Slovakia through Visegrad Grants from International Visegrad Fund. The mission of the fund is to advance ideas for sustainable regional cooperation in Central Europe.

 Projekt je financovaný vládami Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenskej republiky prostredníctvom grantu Medzinárodného vyšehradského fondu. Cieľom fondu je propagácia nápadov udržateľnej regionálnej spolupráce v Strednej Európe.