História nášho regiónu

Okres Kiskunhalas sa nachádza v komitáte Bács-Kiskun. Existuje od roku 2013 a hlavným mestom okresu je Kiskunhalas. Podľa údajov z roku 2021 rozloha okresu je 826,35 km², počet obyvateľov – 44 087 osôb, hustota obyvateľstva je 53 ľudí na km². Patria k nemu dve mestá (Kiskunhalas a Tompa) a sedem obcí. Okres vznikol počas akcie administratívneho usporiadania 1. júna 1950 r. Dôvodom vytvorenia okresu Kiskunhalas súčasne s akciou zmeny hraníc komitátov a okresov bolo aj to, že, podobne ako v prípade mnohých iných miest Maďarskej nížiny s rozsiahlymi administratívnymi hranicami, z mesta bolo vylúčených niekoľko obcí a zanikla aj neďaleká hranica komitátu, ktorá predtým oddeľovala časť prírodného mikroregiónu. Týmto spôsobom Kiskunhalas mohlo prevziať úlohu okresného mesta od mesta Jánoshalma, samotný okres Jánoshalma zanikol a všetký jeho obce, s výnimkou Mélykút, boli „pohltené“ novovytvoreným okresom. Jeho rozloha sa niekoľkokrát zväčšovala najmä v dôsledku likvidácie susedných okresov, pričom v roku 1981 roku Pirtó bolo územne začlenené do mesta Kiskunhalas.

Od 1. januára 1984 začalo platiť nové administratívne členenie a 31. decembra roku 1983 zanikli všetky okresy. Spomedzi obecných jednotiek povahu veľkej obce s mestskými právami získala Kiskunmajsa, zvyšné boli začlenené do obecných jednotiek Kiskunhalas a Baja alebo veľkých jednotiek obcí Kiskunmajsa a Bácsalmás. 

Sídlom okresu Kiskunhalas je mesto s rovnakým názvom. Nachádza sa v najvyššej časti piesočnatej oblasti medzi Tisou a Dunajom, 148 km na juh od Budapešti, 673 km od Kecskemét smerom na juhozápad, 56 km severovýchodne od Baja, 55 km severozápadne od Segedyna. Najbližšie mesto mimo krajiny je Subotica v srbskej Vojvodine – nachádza sa 45 km na juh. Susedné obce: na severe Pirtó a Tázlár, na severovýchode Harkakötöny, na východe Kiskunmajsa, na juhovýchode Zsana, na juhu Balotaszállás, na juhozápade Kunfehértó a Kéleshalom, na západe Császártöltés a na severozápade Imrehegy. Veľa nechýba, aby hraničilo na juhozápade aj s mestom Jánoshalma.

Pôvod názvu miesta nie je jasný. Najprv sa považovalo, že názov pochádza od jazera a bažinatej oblasti, ktorá hraničí s mestom na západe. Archeológovia tu našli neolitické, keltské, sarmatské a avarské stopy. Neďaleko Sóstó bol objavený uhorský cintorín z obdobia osídlenia Maďarskej nížiny (okolo roku 896 n. l.). V stredoveku bolo v meste a blízkom okolí minimálne 26 kostolov. Po tatárskych nájazdoch do vyľudnených oblastí medzi Dunajom a Tisou prišli kumánski osadníci (kun). Mesto sa stalo centrom kumánskeho kmeňa Csertán. 

V roku 1290 Kumáni, ktorí viedli život pastierskych nomádov, dostali kráľovské privilégiá a mesto sa stalo jedným zo siedmich kumánskych súdnych centier. Kmeň Csertán obýval a spravoval sídlo súdu Halas. V roku 1347 je už prvá písomná zmienka, ale sám názov Halas sa objavuje až v diplome z roku 1366. Od roku 1390 tu bolo zriadené pútnické miesto. V roku 1408 mesto navštívil kráľ Žigmund Luxemburský. Prvá zmienka o Kiskunhalas ako meste pochádza z roku 1439.

Podľa poviedky v roku 1492 hajtman Kinizsi Pál rozbil tu legendárnu, ale vtedy už upadajúcu a prežívajúcu z lúpeží čiernu armádu. Počas tureckej nadvlády krymskí Tatári mesto dvakrát zničili (1566, 1596), napriek tomu, že bolo čiastočne chránené ako chas – administratívne centrum. Najprv ich v roku 1569 nanovo osídlili Turci, kedže potrebovali daňových poplatníkov. Medzitým maďarské obyvateľstvo prijalo reformnú vieru. Po spustošení pätnásťročnej vojny v roku 1626 prišli noví osadníci najmä z komitátu Baranya. V roku 1663 sedmohradské knieža Michály I Apafi tu strávil jednu noc na ceste k Turkom. V roku 1664 v meste vznikla reformovaná škola, podriadená Kalvínskemu kolégiu v Debrecíne. Usadzujúce sa tu po prehnaní Turkov habsburské úrady obmedzili nielen cirkevné záležitosti čisto kalvínskeho mesta, ale aj celý správny obvod Jászkun, ktorý mu bol podriadený. 

Zadlžený región sa od roku 1731 stal majetkom Pestenského domu invalidov. Dôležitejší obyvatelia obvodu sa stali poddanými a až v roku 1745 dostali možnosť si kúpiť svoje práva (redemptio). Potom, keď zaplatili značné sumy do štátnej pokladnice, získali svoje predchádzajúce privilégiá a práva naspäť. Prvým starostom Kiskunhalasu bol právnik Dr. István Vári Szabó. V období dualizmu sa rozvíjal a menil ekonomický a sociálny obraz mesta. Charakteristická sa stala kapitalistická ekonomika, začali fungovať banky a veľké podniky. Oživil sa kultúrny a spoločenský sektor života. Začiatkom dvadsiateho storočia sa najväčšou náboženskou skupinou stali rímskokatolíci.

Počas prvej svetovej vojny utrpelo obyvateľstvo mesta krvavé straty. Medzivojnové obdobie bolo najskôr obdobím úpadku, potom pomalého rastu mesta, ktoré sa ako všetky ostatné, ktoré mali zákonom regulovanú mestskú samosprávu, stalo v roku 1929 okresným mestom v súvislosti s administratívnou reorganizáciou krajiny. Počas druhej svetovej vojny príčinou najväčších strát na obyvateľstve boli viacnásobné odvody do armády a úmrtia spôsobené vojnou, deportácie a zničenie mnohých miestnych Židov a potom, od 23. októbra 1944, aj ruská okupácia.   

Po roku 1945 sa od veľkej administratívnej oblasti mesta oddelili a osamostatnili ďalšie obce (Pirtó v roku 1947, Balotaszállás, Imrehegy – čiastočne takže z oblasti Kecel, Kunfehértó a Zsana v roku 1952 roku), čím sa plocha mesta zmenšila o polovicu. V roku 1956 prejavom nespokojnosti obyvateľov s politikou boli demonštrácie, zriadenie robotníckych rád a revolučného výboru, a ako odpoveď – streľba z guľometov. Počas revolúcie a bojov za slobodu 1. novembra 1956 sa v Kiskunhalase ako v jedinom meste v Maďarsku konali demokratické voľby za účasti kandidátov Maloroľníckej strany. 

Dnes je mesto známe najmä vďaka svetoznámej čipke. Kráľovná čipky, čipka kráľovien je už sto rokov známa nielen v krajine, ale aj vo veľkom svete. Stojí za to navštíviť Kiskunhalas, v ktorom objavíte početné kultúrne poklady, vďaka ktorým je toto malé mesto v Maďarskej nížine také výnimočné.  

 

The project is co-financed by the Governments of Czechia, Hungary, Poland and Slovakia through Visegrad Grants from International Visegrad Fund. The mission of the fund is to advance ideas for sustainable regional cooperation in Central Europe.

 

Projekt je financovaný vládami Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenskej republiky prostredníctvom grantu Medzinárodného vyšehradského fondu. Cieľom fondu je propagácia nápadov udržateľnej regionálnej spolupráce v Strednej Európe.


Autor: red

Tento članok bol vytačený z portálu Týždenníka Dukla, Centrálna 812/11, 089 01 Svidník, tel/fax: +421 54 7881741, mob 24hod: +421 911 665 600, redakcia@e-dukla.sk, www.e-dukla.sk