Rusínsky jazyk je oficiálnym spisovným jazykom na Slovensku od roku 1995. Tí, ktorí ho ovládajú na profesionálnej úrovni je však veľmi málo. Rusínčina sa totiž traduje z generácie na generáciu ústnym podaním doma v rodinách a písané slovo absentuje. 

 

Aj keď po uzákonení spisovného jazyka tejto národnostnej menšiny vznikla potreba škôl, ani dnes ich nie je dostatok na to, aby sa deti zo všetkých rusínskych obcí vzdelávali výlučne v tomto jazyku v azbuke. Mladá generácia tak plynule prechádza na komunikáciu v slovenčine a pomaly tak pochováva jazyk svojich predkov. V dôsledku obmedzeného používania rusínskeho jazyka mnohé výrazy už úplne zanikli. 

 

Pri poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2021 sa pritom k rusínskej národnosti prihlásilo 63,5 tisíc obyvateľov Slovenska. Konkrétne vo Svidníku tak urobilo 1378 obyvateľov. Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že rusínsky jazyk je na ústupe, mnohí Rusíni sú na svoj jazyk stále hrdí a v momente, keď prídu do svojej komunity, „prepnú“ automaticky zo slovenčiny do rusínčiny. 

 

Zaujímavosťou je, že jazyk Rusínov sa v každom regióne trochu odlišuje. Napr. panónska rusínčina sa podobá šarišskému dialektu slovenčiny, s ktorým má niekoľko spoločných slov, napr. cigaretľa (cigareta). Kodifikovaná rusínčina zas zaznamenala vplyv spisovanej slovenčiny a prevzala jej niektoré slová, napr. volič. Takýto spisovný rusínsky jazyk sa vyučuje aj v Ústave rusínskeho jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite v Prešove a to už od roku 1998. 

 

Rusínčina, ako jazyk tretej najpočetnejšej menšiny na Slovensku, sa uchováva ako kultúrne dedičstvo aj vďaka hercom Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, ktorí pravidelne odohrávajú hry v tomto jazyku. Najpoužívanejším jazykom bežných Rusínov však nie je ten oficiálny spisovný, naopak prevažuje nárečie. 

 

V okolí Svidníka sa Rusíni označujú ako pidaci. Druhou skupinou v okolí Humenného a Sniny sú pujďaci. Rozlíšiť je ich podľa reči veľmi jednoduché. Pidaci povedia pidu, teda pôjdem. Pujďaci použijú na rovnaký výraz slovo pujdu. Rusínčinou sa okrem komunít na Slovensku dohovoríte aj medzi miestnymi na Ukrajine, v Poľsku, Rumunsku, dokonca i v Maďarsku či v USA a Kanade, kde doteraz žijú potomkovia rusínskych vysťahovalcov. 

 

Slovník 50 najpoužívanejších rusínskych nárečových slov

choču – chcem

čerkoče – hučí, klepe

hvarity – hovoriť

stojit – stojí

pidpality – podpáliť

cigaretľa – cigareta

zavtra - zajtra

dvery – dvere

moloko – mlieko

telička – teliatko

nalpa - výraz pre hlúpu ženu (opica)

hvozd – klinec

molotok – kladivo

kobrik – košík

stil (sťil) – stôl

dvir – dvor

polivka – polievka

chlib – chlieb

lavočka – lavička

chustočka – servítka

tilo – telo

piria – perie

kvitky – kvety

misto – mesto

selo – dedina

bokanča – topánka

skirňi – gumáky

košuľa – košeľa

štrenfľa – ponožky

volosy – vlasy

holos - hlas

chyža - dom

divčatko – dievčatko

derevo – drevo

mist – most

draha – cesta

kamiň – kameň

piňazi – peniaze

želizo – železo

borsuk – jazvec

runkľa – repa

svitlo – svetlo

papir – papier

zemľa – zem

kiň – kôň

lis – les

sino – seno

kormaň – volant

stina – stena

bereh – breh

nič - noc

 

 

The project is co-financed by the Governments of Czechia, Hungary, Poland and Slovakia through Visegrad Grants from International Visegrad Fund. The mission of the fund is to advance ideas for sustainable regional cooperation in Central Europe.

 

 Projekt je financovaný vládami Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenskej republiky prostredníctvom grantu Medzinárodného vyšehradského fondu. Cieľom fondu je propagácia nápadov udržateľnej regionálnej spolupráce v Strednej Európe.